[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je nedeľa, 6. júl 2008


[poslat]    [tlac]   



30. december 2002

Pchjongjang hrá vysokú, ale nebezpečnú hru

Miroslav Neoveský

Washington nalieha na Severnú Kóreu, aby sa zriekla svojho nukleárneho programu, lebo inak jej hrozí hospodársky kolaps. Oproti tomu režim v Pchjongjangu odmietavo tvrdí, že táto „konfrontácia s imperialistami je nevyhnutná“. K najnovšiemu vývoju hovorí z nášho washingtonského štúdia Miroslav Neoveský.

Podľa informácií z amerických vládnych kruhov Spojené štáty vypracovali novú koncepciu politiky voči Severnej Kórei, ktorá by umožnila Organizácii spojených národov zaviesť ostré ekonomické sankcie, zatiaľ čo americké ozbrojené sily by boli pripravené znemožniť dodávky rakiet, ktorých predajom chce Kim-čong Il upevniť svoj režim. Táto politika je označovaná za „stavanie hrádzí, teda containment šitý na mieru“.

Kríza s obnovením severokórejského nukleárneho programu prišla pre prezidenta Busha v tom najhoršom čase, keď sa pripravuje na to, aby sa postavil na čelo medzinárodného vojenského zásahu proti Iraku, s cieľom odzbrojiť Saddáma Husajna. Za tejto situácie sa Washington snaží zmierňovať napätie okolo atómového reaktora v Jongbjone, okrem iného aj tým, že odmieta hovoriť o kríze.

V jednom z nedeľňajších televíznych diskusných programov vystúpil aj minister zahraničných vecí Colin Powel. Snaha o zmiernenie napätia bola zrejmá aj z jeho slov, keď okrem iného povedal:

AUDIO
„Neplánujeme preventívny úder. Spojené štáty majú k dispozícii úplnú škálu možností – politických, ekonomických, diplomatických a aj vojenských. Nepokúšame sa však vytvárať atmosféru krízy vyhrážaním sa Severnej Kórei.“

Minister zahraničných vecí tiež povedal, že Washington by neudrel na nukleárny komplex v Jongbjone, ležiaceho iba 90 kilometrov na sever od Pchjongjangu, lebo by to zamorilo celú oblasť rádioaktivitou. Miesto toho chce Washington uprednostniť diplomatické riešenie v spolupráci s Organizáciou spojených národov.

Tento postoj Bushovej administratívy sa stretol so značnou dávkou skepsy tak zo strany Demokratov, ako aj Republikánov. Napríklad senátor Richard Lugar, ktorý v novom Senáte s republikánskou väčšinou zrejme prevezme vedenie zahraničného výboru, v tom istom televíznom programe, v ktorom vystúpil aj Colin Powell, jednoznačne povedal, že „toto je kríza“. Kriticky sa vyslovil k tomu, že Biely dom odmieta priame rokovania s Pchjongjangom. Senátor Richard Lugar však uvítal Powellovo vyhlásene, že Spojené štáty budú spolupracovať s Bezpečnostnou radou OSN, lebo ako povedal doslova „toto funguje v prípade Iraku a bude aj v prípade Severnej Kórey“.

Podľa niektorých z bezpečnostných poradcov prezidenta Busha, minister Powell svojim vystúpením iba poukázal na vojenskú realitu, že Spojené štáty nemajú nijaký účinný prostriedok, ako chrániť Južnú Kóreu a Japonsko proti severokórejskému protiútoku, ak by Washington bombardoval Jongbjon. Jeden z nich to formuloval nasledovne: „Nehovorím, že nemáme vojenské riešenie, hovorím iba, že nemáme dobré vojenské riešenie“.

So zreteľom na milión mužov, ktorých má Pchjongjang v zbrani, na množstvo konvenčnej munície a zbraní, ale aj na zásoby chemických delostreleckých nábojov a na vyše 600 balistických striel typu „Scud“, sa takémuto postoju administratívy prezidenta Busha sotva možno čudovať. Aj preto Washington radšej stupňuje úsilie, aby získal na svoju stranu Čínu a Rusko, dvoch najväčších obchodných partnerov Severnej Kórei. Zavedenie prísnych ekonomických sankcií, či dokonca zákrok v podobe rezolúcie Bezpečnostnej rady sú možné iba s pomocou Pekingu a Moskvy.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print