|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 20. júl 2008 |

|
|

|
2. január 2003
|
Irak a Severná Kórea – dve strany tej istej mince
|
Miroslav Neoveský
|
Ten istý problém, ale v dvoch odlišných krajinách, si vyžaduje tiež odlišný prístup. V tejto situácii sa ocitli aj Spojené štáty, a nie je pre Washington ľahké vysvetliť odlišný prístup voči Bagdadu a Phjongjangu, keď Irak i Severná Kórea čelia podozreniam z vývoja zbraní hromadného ničenia. Z washingtonského štúdia Slobodnej Európy hovorí Miroslav Neoveský.
Podľa mienky vysokých činiteľov americkej vlády má Severná Kórea jednu alebo dve malé atómové bomby. Navyše oživila reaktor v Jongbjone v snahe vyťažiť ďalšie plutónium, vhodné na výrobu nukleárnych zbraní. A ako by toho nebolo dosť, režim v Pchjongjangu vypovedal aj posledných dvoch inšpektorov OSN.
Oproti tomu Irak povolil návrat inšpektorov OSN a podľa nich Saddám Husajn doteraz s nimi spolupracuje. Napriek obrovským medzerám v irackej deklarácii, v ktorej chýba akákoľvek zmienka napríklad o 550-tich delostreleckých granátoch s chemickou náložou, inšpektori pokračujú v hľadaní dôkazov alebo stôp po irackých zbraniach hromadného ničenia.
Vláda prezidenta Georgea Busha však trvá na tom, že Irak predstavuje oveľa vážnejší problém a pripravuje sa na vojenský zásah v Perzskom zálive. Iba v utorok podpísal minister obrany Donald Rumsfeld rozkaz k presunu 3-tej mechanizovanej divízie americkej armády do oblasti. Oproti tomu problematiku Severnej Kórey odmieta Washington doteraz označiť za krízu a trvá na tom, že diplomaciou je možné dosiahnuť mierové riešenie.
Hovorca ministerstva zahraničných vecí Phillip Reeker už v pondelok poukázal na odlišnosti medzi Irakom a Severnou Kóreou, hoci obe krajiny prezident Bush spolu s Iránom zaradil k tzv. „osi zla“. Reeker okrem iného povedal:
AUDIO
„V diplomacii neexistuje jednotná politika, vhodná pre každé počasie. Sú odlišné prostriedky, ktoré treba nasadiť v odlišných časoch. Sú odlišné prístupy k odlišným krajinám. Všetko má svoj vlastný kontext, svoju vlastnú logiku, vlastnú históriu.“
Mnohí kritici tak v Spojených štátoch, ako aj v zahraničí však prejavujú znepokojenie nad týmto veľmi odlišným prístupom. Niektorí dokonca hovoria, že má príchuť pokrytectva. Bývalý americký minister zahraničných vecí Warren Christopher povedal, že to svedčí o tom, že zahraničnopolitické pritority Bushovej vlády sú stanovené nesprávne.
Niektorí vládni činitelia hovoria o tom, že Washington hodlá sledovať v prípade Severnej Kórey politiku „containmentu“, čiže stavania hrádzí, „šitej na mieru“. Mala by zahrnovať aj zvýšený ekonomický tlak, napríklad znemožňovaním exportu raketovej techniky, hlavného zdroja príjmov režimu v Pchjongjangu. Okrem toho Washington ostáva prístupný aj dialógu.
Zvýšenie ekonomického tlaku na Pchjongjang naráža na tvrdý odpor Južnej Kórey. Jej doterajší prezident Kim-de Žung napríklad povedal, že „snahy o ďalšiu izoláciu Severnej Kórey nebudú úspešné práve tak, ako neboli úspešné americké snahy o izoláciu Kuby.“
Názory odborníkov sú taktiež rozličné. Profesor Michiganskej univerzity Raymond Tanter mieni, že odlišný prístup Washingtonu k Bagdadu a Pchjongjangu je opodstatnený. Bagdad už použil zbrane hromadného ničenia a vpadol do susedných krajín a pre svoje naftové bohatstvo je odolnejší voči sankciám. Raymond Tanter ďalej hovorí:
AUDIO
„Oproti tomu Severná Kórea, uzavretá spoločnosť, je oveľa zraniteľnejšia ekonomickým a diplomatickým tlakom. Aj preto treba k nej pristupovať s odstrašením a containmentom.“
Podľa viacerých expertov ďalším dôvodom k odlišnému prístupu je aj to, že vojenský zásah proti Severnej Kórei by bol veľmi zložitý. Odhliadnúc od nukleárnych zbraní má Pchjongjang miliónovú armádu a dostatok delostreleckej munície na zničenie Soulu už v prvým minútach konfliktu. Napriek tomu, s rastúcim počtom medzinárodných atómových dohôd, ktoré Severná Kórea porušuje, rastie aj počet kritických hlasov na adresu priorít súčasnej americkej vlády.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|