Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       2. január 2003 Irak a Severná Kórea – dve strany tej istej mince Miroslav Neoveský Ten istý problém, ale v dvoch odlišných krajinách, si vyžaduje tiež odlišný prístup. V tejto situácii sa ocitli aj Spojené štáty, a nie je pre Washington ľahké vysvetliť odlišný prístup voči Bagdadu a Phjongjangu, keď Irak i Severná Kórea čelia podozreniam z vývoja zbraní hromadného ničenia. Z washingtonského štúdia Slobodnej Európy hovorí Miroslav Neoveský. Podľa mienky vysokých činiteľov americkej vlády má Severná Kórea jednu alebo dve malé atómové bomby. Navyše oživila reaktor v Jongbjone v snahe vyťažiť ďalšie plutónium, vhodné na výrobu nukleárnych zbraní. A ako by toho nebolo dosť, režim v Pchjongjangu vypovedal aj posledných dvoch inšpektorov OSN. Oproti tomu Irak povolil návrat inšpektorov OSN a podľa nich Saddám Husajn doteraz s nimi spolupracuje. Napriek obrovským medzerám v irackej deklarácii, v ktorej chýba akákoľvek zmienka napríklad o 550-tich delostreleckých granátoch s chemickou náložou, inšpektori pokračujú v hľadaní dôkazov alebo stôp po irackých zbraniach hromadného ničenia. Vláda prezidenta Georgea Busha však trvá na tom, že Irak predstavuje oveľa vážnejší problém a pripravuje sa na vojenský zásah v Perzskom zálive. Iba v utorok podpísal minister obrany Donald Rumsfeld rozkaz k presunu 3-tej mechanizovanej divízie americkej armády do oblasti. Oproti tomu problematiku Severnej Kórey odmieta Washington doteraz označiť za krízu a trvá na tom, že diplomaciou je možné dosiahnuť mierové riešenie. Hovorca ministerstva zahraničných vecí Phillip Reeker už v pondelok poukázal na odlišnosti medzi Irakom a Severnou Kóreou, hoci obe krajiny prezident Bush spolu s Iránom zaradil k tzv. „osi zla“. Reeker okrem iného povedal: AUDIO „V diplomacii neexistuje jednotná politika, vhodná pre každé počasie. Sú odlišné prostriedky, ktoré treba nasadiť v odlišných časoch. Sú odlišné prístupy k odlišným krajinám. Všetko má svoj vlastný kontext, svoju vlastnú logiku, vlastnú históriu.“ Mnohí kritici tak v Spojených štátoch, ako aj v zahraničí však prejavujú znepokojenie nad týmto veľmi odlišným prístupom. Niektorí dokonca hovoria, že má príchuť pokrytectva. Bývalý americký minister zahraničných vecí Warren Christopher povedal, že to svedčí o tom, že zahraničnopolitické pritority Bushovej vlády sú stanovené nesprávne. Niektorí vládni činitelia hovoria o tom, že Washington hodlá sledovať v prípade Severnej Kórey politiku „containmentu“, čiže stavania hrádzí, „šitej na mieru“. Mala by zahrnovať aj zvýšený ekonomický tlak, napríklad znemožňovaním exportu raketovej techniky, hlavného zdroja príjmov režimu v Pchjongjangu. Okrem toho Washington ostáva prístupný aj dialógu. Zvýšenie ekonomického tlaku na Pchjongjang naráža na tvrdý odpor Južnej Kórey. Jej doterajší prezident Kim-de Žung napríklad povedal, že „snahy o ďalšiu izoláciu Severnej Kórey nebudú úspešné práve tak, ako neboli úspešné americké snahy o izoláciu Kuby.“ Názory odborníkov sú taktiež rozličné. Profesor Michiganskej univerzity Raymond Tanter mieni, že odlišný prístup Washingtonu k Bagdadu a Pchjongjangu je opodstatnený. Bagdad už použil zbrane hromadného ničenia a vpadol do susedných krajín a pre svoje naftové bohatstvo je odolnejší voči sankciám. Raymond Tanter ďalej hovorí: AUDIO „Oproti tomu Severná Kórea, uzavretá spoločnosť, je oveľa zraniteľnejšia ekonomickým a diplomatickým tlakom. Aj preto treba k nej pristupovať s odstrašením a containmentom.“ Podľa viacerých expertov ďalším dôvodom k odlišnému prístupu je aj to, že vojenský zásah proti Severnej Kórei by bol veľmi zložitý. Odhliadnúc od nukleárnych zbraní má Pchjongjang miliónovú armádu a dostatok delostreleckej munície na zničenie Soulu už v prvým minútach konfliktu. Napriek tomu, s rastúcim počtom medzinárodných atómových dohôd, ktoré Severná Kórea porušuje, rastie aj počet kritických hlasov na adresu priorít súčasnej americkej vlády.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...