Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       8. január 2003 Posun v politike Washingtonu voči Pchjongjangu Miroslav Neoveský V pondelok sa vo Washingtone zišli vysokí činitelia ministerstiev zahraničných vecí Južnej Kórey, Japonska a Spojených štátov na poradu, ako čeliť stupňujúcim sa hrozbám, ktoré predstavuje severokórejský program nukleárnych zbraní. Výsledkom týchto porád je istý posun v politike Washingtonu voči Pchjongjangu. Z nášho washingtonského štúdia hovorí Miroslav Neoveský. Kontroverzie s Pchjongjangom sa začali v októbri minulého roku, keď pri návšteve šéfa odboru amerického ministerstva zahraničných vecí Jamesa Kellyho v hlavnom meste Severnej Kórey tamojší predstavitelia priznali, že tajne pokračujú v programe vývoja nukleárnych zbraní. Spojené štáty po tom zaujali nekompromisný postoj a odmietali akékoľvek priame rozhovory s režimom v Pchjongjangu. Okrem toho medzinárodná pospolitosť, vedená Washingtonom, pozastavila dodávky ropy Severnej Kórei, kým táto opäť neuzavrie atómový areál v Jongbjone tak, ako bolo dohodnuté v rámcovej dohode, uzavretej medzi Washingtonom a Pchjongjangom v roku 1994. Odvtedy Severná Kórea nielenže obnovila prevádzku reaktora v Jongbjone, ale tiež vypovedala inšpektorov OSN a demontovala monitorovacie zariadenia, vrátane kamier. Napriek tomu Washington v snahe neeskalovať kontroverziu, odmietal hovoriť o kríze a označoval záležitosť iba za „diplomatický problém“. V spoločnom komuniké, ktoré Washington, Soul a Tokio vydali po poradách v hlavnom meste Spojených štátov, naliehajú na Pchjongjang, aby tieto opatrenia zrušil, vrátil do pôvodného stavu a „kompletne demontoval svoj program nukleárnych zbraní. Hovorca State departmentu Richard Boucher po poradách vo Washingtone povedal: AUDIO „Vzťahy Severnej Kórey s celým medzinárodným spoločenstvom závisia na tom, či podnikne okamžité a overiteľné kroky k úplnému demontovaniu programu nukleárnych zbraní a vráti sa k plneniu svojich medzinárodných záväzkov. Sme ochotní hovoriť so Severnou Kóreou o tom, ako to urobiť“. Iba niekoľko hodín predtým napätie okolo kórejského polostrova dosiahlo nový vrchol, keď režim v Pchjongjangu pohrozil Spojeným štátom vojnou, ak by sa pokúsili potrestať ho novými ekonomickými sankciami. V komuniké severokórejskej oficiálnej tlačovej agentúry sa doslova hovorilo: „Sankcie znamenajú vojnu a vojna nepozná milosrdenstvo. Spojené štáty by sa mali rozhodnúť pre dialóg a nie vojnu, a mali by si uvedomiť, že za takýto neuvážený krok by museli zaplatiť veľmi vysokú cenu.“ Americký prezident George Bush opakovane zdôrazňoval, najnovšie včera v Chicagu, že Spojené štáty nemajú nepriateľské úmysly voči Severnej Kórei, ale že ide o neplnenie záväzkov, vyplývajúcich zo zmlúv, ktoré Pchjongjang podpísal, a nie o americkú agresiu. Aj Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu v pondelok naliehala na Severnú Kóreu, aby dovolila návrat jej inšpektorov. Inak bude agentúra nútená predložiť záležitosť Bezpečnostnej rade OSN. To sa považuje za posledný krok, lebo Bezpečnostná rada by mohla nariadiť trestné sankcie, alebo iné kroky proti Severnej Kórei. Washington od počiatku trval na tom, že nemieni ustúpiť „nukleárnemu vydieraniu“. Podľa niektorých kritikov administratívy prezidenta Busha, však svojou ochotou začať s Pchjongjangom rozhovory bez akýchkoľvek predbežných podmienok, robí presne to, čo nechcela. Oproti tomu iní, rozhodnutie Washingtonu vítajú. Medzi nimi je aj námestník riaditeľa projektu pre nešírenie zbraní na Carnegieho nadácii pre medzinárodný mier, Jon Wolfstahl, ktorý mieni, že Bush nemá inú voľbu, ako riskovať novú dohodu s Pchjongjangom a domnieva sa, že by naozaj mohla pôsobiť. Okrem iného povedal: AUDIO „Myslím si, že tu je možnosť, podľa toho koľko prístupu získame, dosiahnuť veľmi prísnu dohodu so Severnou Kóreou, ktorá tiež vydrží. Musíme povedať Severnej Kórei priamo do očí, čo od nich očakávame, aby urobili a aké kroky budú potrebné pre overenie toho, či to aj plnia. To znamená prístup inšpektorov do zariadení. Inšpekcie by mali byť v mnohom ešte dôslednejšie ako teraz v Iraku.“ Severná Kórea je jedným z hlavných šíriteľov raketovej techniky a iných systémov zbraní na svete. Hrozí nebezpečenstvo, že by sa mohla stať dodávateľom plutónia nečestným záujemcom na celom svete, teroristov z toho nevylučujúc. Ak sa Spojeným štátom nepodaria kroky na zastavenie takéhoto vývoja, bola by to smrteľná rana snahám o nešírenie zbraní hromadného ničenia a svet by sa stal ešte oveľa nebezpečnejším miestom.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...