Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       13. január 2003 Zníženie daní a príjmy občanov a štátu Miroslav Neoveský Od utorka minulého týždňa, keď prezident Bush predniesol svoj plán na stimulovanie rastu americkej ekonomiky, predovšetkým znižovaním daní, rozprúdili sa najmä medzi Bielym domom a demokratickou časťou Kongresu ostré kontroverzie. Podrobnejšie o tom hovorí z nášho washingtonského štúdia Miroslav Neoveský. Tak ako aj v mnohých iných krajinách sú aj v Spojených štátoch ľudia, ktorí sa domnievajú, že „štát sa o nich postará lepšie ako oni sami“ a hovoria „nech sa o to postará štát“. Neberú do úvahy, že štát, to sú aj oni a že ak im štát niečo dá, tak to nie je zadarmo, ale že to v konečnom efekte musia zaplatiť všetci, napríklad vyššími daňami. V posledných dvoch rokoch zápolili Spojené štáty so znížením hospodárskeho rastu, spôsobeného jednak recesiou, ktorej dôsledky navyše zhoršili nielen teroristický útok na New York a Washington, ale aj škandály s finančnými podvodmi niektorých veľkých amerických korporácií. Hoci produktivita práce zostávala aj naďalej na vysokej úrovni, tak klesal objem zákaziek, spotrebitelia obmedzovali svoje výdavky a tak mnohé firmy boli nútené, aspoň prechodne, početne obmedziť personál. Miera nezamestnanosti dosiahla najvyššiu úroveň za posledných osem rokov. Keďže jadro americkej ekonomiky ostalo zdravé, veď napokon aj za nepriaznivých okolností rástol hrubý domáci produkt zhruba o tri percentá, rozhodol sa prezident Bush predložiť plán na stimulovanie hospodárskeho rastu. Pri jeho predkladaní okrem iného uviedol: AUDIO „Návrh, ktorý som dnes predložil, je sústredeným plánom na povzbudenie výdavkov spotrebiteľov, na podporu malých firiem, na podporenie dôvery v náš trh a na poskytnutie kritickej podpory nezamestnaným občanom. Vcelku tento plán zníži daňové zaťaženie Američanov o 98 miliárd dolárov v tomto roku a o 670 miliárd v budúcom desaťročí.“ Jedným z bodov tohto plánu, ktorý je najväčším tŕňom v oku Demokratov je prezidentom plánované zrušenie dvojitého zdaňovania dividend. A to napriek tomu, že sa týka 35 miliónov Američanov, vlastniacich akcie, z toho 15 miliónov dôchodcov, ktorým dividendy slúžia na vylepšenie starobného. Hneď v ten istý deň prezidentov plán kritizoval predseda demokratickej menšiny v Senáte Tom Daschle, keď povedal: AUDIO „V Bushovom pláne nie je nič stimulujúce a po druhé je nanajvýš neférový. Podľa návrhu prezidenta na zníženie dane z dividend ten, čo zarobí ročne milión bude platiť o 24.000 dolárov nižšie dane, ak ste ale v príjmovej vrstve 40 až 50.000 ročne, tak je to len 76 dolárov. To je disparita, o ktorej si neviem predstaviť, že by ju niekto podporil.“ Senátor Daschle však zabudol uviesť, že daňové zaťaženie sa pre každého občana zníži odpisom ďalších tisíc dolárov ročne na každé dieťa v domácnosti. Okrem toho prezidentov plán predvída aj zrušenie daňového znevýhodnenia manželských párov, podávajúcich spoločné daňové priznanie. Navyše je viac ako otázne, či štát vie naozaj lepšie rozhodnúť o tom, ako naloží s každým dolárom zarobeným občanom, ako občan samotný. Napriek tomu kritika niektorých predstaviteľov Demokratickej strany, napríklad aj novej predsedníčky demokratickej menšiny v Snemovni reprezentantov Nancy Pelosiovej, bola ešte ostrejšia a miestami zaváňala frázami z učebnice triedneho boja. K úlohe štátu v hospodárskej oblasti prezident Bush podotkol: AUDIO „Úlohou vlády nie je riadiť, či kontrolovať hospodárstvo z Washingtonu, ale odstraňovať prekážky, brániace rýchlejšiemu rastu. To je naša úloha a tie prekážky sú jasné.“ Zníženie daní zvýši kúpnu silu obyvateľstva a schopnosť firiem investovať. Zvýšenie spotrebiteľských výdavkov vedie k vyššiemu dopytu a zvýšenie investičnej činnosti k vytváraniu nových pracovných príležitostí. A koniec koncov sa zdá, že rad Demokratov a tých, čo kritizujú Bushov plán zabudli na výrok prezidenta Kennedyho v jeho inauguračnom prejave – „nepýtaj sa, čo štát môže urobiť pre Teba, ale čo môžeš Ty urobiť pre štát!“ Už teraz možno predpovedať, že balík Bushových ekonomických opatrení neprejde v Kongrese v pôvodnom rozsahu napriek tomu, že v jeho oboch komorách majú Republikáni väčšinu. V demokratickom usporiadaní spoločnosti musí totiž aj väčšina rešpektovať a zohľadňovať aj názory a mienku menšiny.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...