Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       14. január 2003 Senátor Lieberman chce byť prezidentom Miroslav Neoveský Včera chýbalo do dňa amerických prezidentských volieb presne 22 mesiacov a prvým skutočným uchádzačom o kandidáta Demokratov na prezidenta Spojených štátov sa včera stal senátor za štát Connecticut, Joseph Lieberman. Podrobnejšie k tomu hovorí z nášho washingtonského štúdia Miroslav Neoveský. Demokrati majú teda prvého jednoznačného uchádzača o kandidatúru na prezidenta vo voľbách v roku 2004. Na rozdiel od senátora Johna Kerryho, bývalého guvernéra štátu Vermont Howarda Deana, bývalého predsedu demokratickej menšiny v Snemovni reprezentantov Dicka Gephardta a senátora Johna Edwardsa zo Severnej Karolíny, ktorí oznámili iba svoj úmysel uchádzať sa o kandidatúru a vytvorenie prípravných výborov, senátor Joe Lieberman sa včera nechal zaregistrovať na Ústrednej volebnej komisii vo Washingtone. Tento krok senátora Liebermana nielenže prekvapil jeho demokratických spolukandidátov, ale zároveň mu umožnil začať kampaň okamžite a čerpať z finančných fondov na kampaň. Podľa Centra pre zodpovednú politiku, dozorného orgánu financovania predvolebnej kampane, má Joe Lieberman k dospozícii už teraz asi milión sto tisíc dolárov. Do primárnych volieb v roku 2000 zozbieral jeho demokratický kolega Al Gore 30 miliónov dolárov. Koľko bude potrebovať Joe Lieberman tentoraz, po reforme financovania politických strán, nevie ani on sám. Ako však povedal, ostáva v úzkom kontakte s darcami z predvolebnej kampane v roku 2000. Svoju kandidatúru oznámil krátkym, ale ostrým prejavom, v ktorom označil Bushov Biely dom za neúprosne stranícky a Bushovu politiku za ohrozenie bezpečnosti a hospodárskeho blaha stredných vrstiev obyvateľstva Spojených štátov. Na pôde gymnázia v Stamforde, ležiacom asi 60 kilometrov na sever od New Yorku, kde dnes 60 ročný senátor kedysi maturoval, Joe Lieberman okrem iného povedal: AUDIO „Pred dvoma rokmi nám bola sľúbená lepšia Amerika, ale tento sľub splnený nebol. A tak som dnes pripravený postaviť Ameriku na prvé miesto a bojovať o to, čo je správne pre americký ľud. Som pripravený chrániť jeho bezpečnosť, oživiť jeho hospodárstvo a presadzovať jeho hodnoty.“ Niektorí experti hovoria, že Liebermanov krok bol predčasný a unáhlený, lebo prvé primárky v štáte Iowa budú až o rok, a dovtedy voliči zabudnú, čo všetko ten-ktorý kandidát povedal. Senátor Lieberman patrí tiež medzi konzervatívnych Demokratov, čo by mu podľa niektorých umožnilo odlíšiť sa od ostatných spoluchádzačov o kandidatúru a stať sa silným Bushovým protikandidátom vo voľbách v novembri 2004. Iní však mienia, že práve toto by mu mohlo skomplikovať situáciu v primárkach, lebo demokratickí voliči hlasujúci v primárkach sú spravidla oveľa liberálnejší než demokratickí voliči ako celok. Kandidatúra Joe Liebermana by bola odlišná aj pre ďalší aspekt, ktorý osobitne sťažuje predpovede jeho vyhliadok. Je pravoverným Židom a dodržiava rôzne prísne obmedzenia, pokiaľ ide o prácu i stravu. Dôrazne vyhlásil, že jeho kampaň nebude prebiehať cez sabat. V roku 2000, keď kandidoval iba na viceprezidenta, to taký problém nebol, ale teraz by mohol byť. Ak by bol Joe Lieberman v novembri 2004 zvolený, tak by bol prvým Židom v úrade prezidenta Spojených štátov. Ani jeho vlastní poradcovia si nie sú istí, do akej miery to skomplikuje jeho kandidatúru, napriek tomu, že Lieberman sám hovorí, že je presvedčený o tom, že Američania už dávno prekročili medzu, pred ktorou by to mohol byť problém. Zápas o nomináciu Demokratov za kandidáta na prezidenta Spojených štátov tiež nebude „prechádzkou ružovou záhradou“. Rivali senátora Liebermana tiež nie sú nejakými slabochmi. Dlhoročný senátor John Kerry je známy po celých Spojených štátoch, senátor John Edwards zo Severnej Karolíny má zase výhodu istej charizmy a bývalý predseda demokratickej menšiny v Snemovni reprezentantov Dick Gephardt má silnú podporu v radoch odborove organizovaných Američanov. Inými slovami povedané, ani Joe Lieberman, napriek svojim skúsenostiam s predvolebnou kampaňou ako kandidát na Goreovho viceprezidenta, si nemôže dovoliť povedať „hop“ kým nepreskočí.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...