Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 28. august 2008       15. január 2003 Paralyzovaný Senát amerického Kongresu Miroslav Neoveský Už týždeň uplynul od ustanovujúceho zasadania nového, už 108-meho Kongresu Spojených štátov. Jeho Senát však ešte stále nie je schopný normálne fungovať. Podrobnosti má v našom washingtonskom štúdiu Miroslav Neoveský. Zatiaľ čo Snemovňa reprezentantov nového amerického Kongresu bola v stave prikročiť po ustanovujúcom zasadaní k normálnej zákonodarnej práci v plnom rozsahu, v Senáte, teda v jeho hornej komore to zatiaľ škrípe. Príčinou je, že na rozdiel od Snemovne, v ktorej mali Republikáni väčšinu už pred novembrovými voľbami, z ktorých vyšli ešte aj posilnení, v Senáte mali do novembra väčšinu Demokrati. To znamená, že Demokrati určovali jednak rokovaciu agendu a boli aj na čele jednotlivých senátnych výborov. V novembrových voľbách však Republikáni nečakane získali opäť väčšinu, ale Demokratom sa akosi nechce odovzdávať predsedníctva výborov. V podstate však ide aj o finančné prostriedky na prácu Senátu a jeho výborov. Doteraz to bolo tak, že väčšine pripadli dve tretiny a menšine jedna. Výsledky minulých senátnych volieb však nastolili rovnosť hlasov 50 ku 50-tim, s tým, že vďaka hlasu viceprezidenta Cheneyho mali najskôr Republikáni väčšinu. Za tejto situácie predchádzajúci predseda väčšiny Republikán Trent Lott súhlasil s tým, aby aj prostriedky boli rozdelené približne rovnako. Republikáni onedlho väčšinu stratili, keď sa senátor James Jeffords zo štátu Vermont po zvolení prezidenta Busha rozhodol, že bude „nezávislý“. Keďže hlasoval s Demokratmi, tí de facto získali väčšinu. Predseda demokratickej väčšiny Tom Dashle vtedy systém rovnakého rozdelenia prostriedkov zachoval. Po voľbách, v ktorých sa opäť dostali hore Republikáni, Dashle – dnes už ako predseda demokratickej menšiny - trvá na tom, že by to tak malo aj zostať, lebo pomer síl je takmer vyrovnaný. Republikáni to považujú za absurdné, keďže v stočlennom Senáte majú 51 kresiel, Demokrati ich majú iba 48 a jedno má „nezávislý“ senátor Jeffords. Predseda novej senátnej väčšiny, senátor Bill Frist, Republikán z Tennessee včera k situácii povedal, že „to, čo Demokrati teraz predvádzajú je bezprecedentné v celej histórii Spojených štátov“. A senátor Rick Santorum z Pennsylvánie vyhlásil, že „to, čo sa tu deje sa podobá pokusu o puč priamo na pôde Senátu.“ Na každom prvom zasadaní Senátu schvaľujú jeho členovia takzvanú „organizačnú rezolúciu“, v ktorej sú menovaní predsedovia jednotlivých senátnych výborov a ktorá stanovuje, že členovia väčšiny majú tiež v každom z výborov o jedného člena viac ako menšina. V tom sa obe strany zatiaľ zhodli, čo však brzdí schválenie tejto „organizačnej rezolúcie“, je už spomínaná finančná otázka. Predseda demokratickej menšiny Tom Dashle vyhlásil, že „ predchádzajúci Senát vytvoril precedent a preto by všetko malo zostať ako to bolo“, čiže aby sa finačné prostriedky rozdeľovali 50 ku 50-tim a nie v pomere 2 ku jednej v prospech väčšiny. Niektorí demokratickí predsedovia výborov sú dokonca takí malicherní, že trvajú na tom, že prvé zasadanie výboru otvoria oni a až potom odovzdajú predsedníctvo Republikánovi. Aj takéto malichernosti bránia legislatívnemu procesu napriek tomu, že treba naliehavo schváliť niektoré rozpočtové položky už od 1. októbra bežiaceho finančného roku, lebo predchádzajúci Senát nebol v stave rozhodnúť. Okrem toho čakajú na poličke aj také dôležité zákony, ako o vytvorení Ministerstva vnútornej bezpečnosti, a prezidentov plán na stimulovanie ekonomiky. Americkí voliči môžu len dúfať, že slová nového predsedu republikánskej väčšiny Billa Frista, podľa ktorých sa protichodné stanoviská darí zbližovať, neostanú iba slovami.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...