Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       17. január 2003 USA: Je uprednostňovanie menšín tiež diskrimináciou? Martin Votruba, Pittsburgh Náš americký spolupracovník Martin Votruba hovorí o oživenom spore o uprednostňovaní menšín, a teda diskriminácii väčšiny, pri prijímaní na vysoké školy, ku ktorému sa vyslovil aj prezident Bush a ktorým sa bude zakrátko znova musieť zaoberať Najvyšší súd. Americké federálne zákony výslovne zakázali národnostnú, rasovú a podobnú diskrimináciu začiatkom 60. rokov. No znamená zákaz diskriminácie menšín zároveň zákaz ich uprednostňovania? Verejná diskusia doteraz ukazuje, aké zložité môžu byť argumenty za a proti. Najvyšší súd o záležitosti rozhodoval už pred vyše dvoma desaťročiami, ale ani to nestačilo — v marci ju bude zvažovať znova, keď sa dostane na rad žaloba troch študentov, vznesená proti Michiganskej univerzite. Ich krok dnes podporil dokonca prezident George Bush, keď súdu predložil stanovisko, charakterizujúce uprednostňovanie menšín pri prijímačkách ako protiústavné. No on sám sa v tejto súvislosti stal terčom výčitiek. Hoci bol na strednej aj vysokej škole podpriemerný študent, dostal sa na súkromnú elitnú Yaleskú univerzitu vďaka uprednostňovaniu detí jej predchádzajúcich absolventov. V Bushovom prípade však nejde o rozpor právny. Kým žaloba, ktorá sa dostane pred Najvšší súd, sa týka zákonom zakázanej národnostnej a rasovej diskriminácie, tento zákon sa nevzťahuje na iné skupiny obyvateľstva. Americké univerzity dávajú podľa vlastného rozhodnutia študentom pri prijímaní rozmanité preferenčené body: za športové výkony, mimoškolskú činnosť, chudobný pôvod a za iné nie priamo vzdelávania sa týkajúce charakteristiky. Kvôli tomu univerzity nikto nežaluje, lebo na také uprednostňovanie, či naopak diskrimináciu povedzme nešportovcov, sa zrejme nevzťahuje nijaký zákon. Najvyšší súd už roku 1978 zakázal vyhradzovanie určitého počtu miest pre niektoré národnostné či rasové menšiny s poukazom na to, že to vylučuje zo súťaže, a teda diskriminuje príslušníkov ostatných národností, vrátane väčšinových belochov. Terajšia žaloba sa týka pridávania bodov pri prijímačkách za menšinový pôvod. Odporcovia takýchto bodov argumentujú, že sa pritom vychádza z predstavy, akoby všetci povedzme černosi potrebovali rovnaké zvýhodnenie. To môže byť užitočné napríklad pre maturantov, ktorí dosiahli dobré výsledky napriek pôvodu v zaostalom prostredí, ale takí sú tak medzi černochmi, ako aj medzi belochmi. Na druhej strane niektorí nielen belosi, ale aj černosi prichádzajú z bohatých rodín a nieto dôvodu jedných pred druhými uprednostňovať. Michiganská univerzita sa bráni, že aj po pridaní bodov zostávajú všetky miesta otvorené pre všetkých študentov, takže nejde o porušenie zákona, a že tých s vynikajúcimi výsledkami je medzi černochmi, hlásiacimi sa na túto univerzitu tak málo, že bez pridávania bodov menšinám by sa zloženie študentov štátnej vysokej školy priveľmi líšilo od zloženia spoločnosti, ktorá tie dane platí. Rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktoré sa očakáva v lete, bude významné, pretože bude záväzné pre prijímanie nových vysokoškolákov po celých Spojených štátoch.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...