Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       17. január 2003 Human Rights Watch kritizuje postoj Spojených štátov Jaroslav Rozsíval Americká mimovládna organizácia Human Rights Watch, zaoberajúca sa otázkami ľudských práv, uverejnila svoju 13. výročnú správu, v ktorej sa zaoberá stavom dodržiavania ľudských práv v 58 krajinách sveta. Jedným z aspektov tohto dokumentu je aj situácia, týkajúca sa priamo, či nepriamo celosvetového boja s terorizmom. Ochota Spojených štátov prehliadať porušovanie ľudských práv zo strany ich spojencov vo vojne proti terorizmu podkopáva snahy o zlepšenie podmienok v dodržiavaní ľudských práv na celom svete, tvrdí sa v správe americkej organizácie Human Rights Watch, ktorá bola uverejnená v utorok. Správa kritizuje ľahostajný postoj Washingtonu voči represiám, ku ktorým dochádza v krajinách, ktoré poskytujú významnú pomoc Američanmi vedenému ťaženiu proti terorizmu po 11.septembri 2001. Výkonný riaditeľ organizácie Kenneth Roth tvrdí, že Spojené štáty dnes predstavujú vo svete príliš významnú silu na to, aby si mohli dovoliť prehliadať porušovanie všeobecne platných štandardov v otázke ľudských práv: Poškodzujú tým totiž boj za ich dodržiavanie na celosvetovej úrovni. Krajinám ako Uzbekistan, alebo Turkménsko v takom prípade stačí mávať transparentom boja proti terorizmu a ich vlády okamžite nadobudnú presvedčenie, že majú licenciu na stíhanie náboženských disidentov. Vlády Ruska, Číny, alebo Izraela, konštatuje sa v správe, sa cítia byť zase slobodnejšie pri potieraní lokálnych povstaní, alebo vzbúr. Podľa Human Rights Watch je napríklad situácia v Čečensku najväčšou európskou krízou v otázke ľudských práv. Dochádza tu k mimosúdnym zatýkaniam, zmiznutiam ľudí, sexuálnemu zneužívaniu zo strany vojakov, ale aj k zatváraniu utečeneckých táborov. Správa preto kritizuje aj Severoatlantickú alianciu za vytváranie užších vzťahov s Moskvou za cenu tolerovania zločinov, ku ktorých dochádza na území tejto kaukazskej republiky. Absurdné rozmery dosiahla podľa hodnotenia Human Rights Watch aj situácia v subsaharskej Afrike: prezident Zimbawe Robert Mugabe napríklad súhlasil so zatknutím šiestich novinárov, ktorí upozorňovali na politické násilie, páchané v mene boja s terorizmom. Každá represia, uskutočnená v mene bezpečnosti sa však môže vrátiť, konštatuje sa v správe mimovládnej organizácie, ktorá upozorňuje predovšetkým na možnosť vyvolania odporu proti Spojeným štátom zo strany utláčaných. Nebezpečné je aj prehliadanie útlaku moslimov v Číne a aj Saudskej Arábii. Na boj proti terorizmu potrebujete podporu od ľudí, ktorí žijú tam, kde teroristi, tvrdí Kenneth Roth. Spájanie sa s represívnymi vládami však takúto spoluprácu nevytvorí, povedal agentúre AFP riaditeľ organizácie Human Rights Watch. Napriek tomu sa však v správe konštatuje isté zlepšenie situácie v dodržiavaní ľudských práv v afrických krajinách Angola, Sudán a Sierra Leone, kde došlo k ukončeniu občianskych vojen. Zabíjanie civilistov však naďalej pokračuje napríklad v Demokratickej republike Kongo, ale aj Kolumbii. A na nové formy útlaku upozorňuje správa aj v prípade Mjanmarska, teda bývalej Barmy, či v Číne, na Kube, v Iráne, Iraku, Libérii a Vietname. Na záver sa vráťme ešte raz k otázke Čečenska. Ruská vláda sa totiž rozhodla usporiadať v tejto separatistickej kaukazskej republike, ktorá je členom Ruskej federácie, referendum o novej čečenskej ústave. To by sa malo konať 23.marca. Moskva verí, že sa jej tak podarí vytvoriť základný predpoklad pre stabilizáciu situácie v krajine, poznamenanej ničivým ozbrojeným konfliktom. Analytik kráľovského inštitútu pre zahraničné veci v Londýne Bobo Lo považuje vyhlásenie referenda aj za snahu Ruska legitimizovať vojnu ruských jednotiek proti čečenským povstalcom. Avšak, ako dodáva, nikto neverí, že sa jej tento cieľ podarí dosiahnuť: AUDIO:„Západ tomu určite nebude veriť, Čečenci takisto nie a bol by som veľmi prekvapený, keby tomu verilo aj veľa ľudí v Moskve. Nemyslím si, že sa referendom podarí dosiahnuť základný cieľ - legitimizovať pro-ruskú administratívu a istý druh ruskej prítomnosti v Čečensku.“ Avšak marcové referendum hlavný problém Čečenska nevyrieši. Tvrdí to aj politický analytik moskovského Carnegieho centra Alexej Malašenko: AUDIO:„Principiálny problém Čečenska je zastaviť vojenské aktivity.“ A k tomuto kroku sa moskovské vedenie odhodlá iba v prípade zosilneného nátlaku Západu a celého demokratického sveta. Aj to vyplýva z najnovšej výročnej správy organizácie Human Rights Watch.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...