Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       20. január 2003 Nedeľa bola dňom protestov proti vojne v Iraku Peter Gabaľ Po celé mesiace Spojené štáty kvôli svojej politike voči Iraku čelili kritike vlád: či už niektorých európskych krajín, alebo z iných častí sveta. Tento víkend s protestmi vyšli do ulíc občania. Od Američanov a ich kontinentálnych susedov v Kanade, cez Rusko a Turecko, až po Japonsko. Od mierových a váhavých až po búrlivé a prohusajnovské boli protesty, ktoré včera prebehli v rôznych častiach sveta od Tokia po San Francisco, od Toronta po Saõ Paulo. Kým protestujúci vo švédskom Göteborgu povedali svoje NIE vojne v Iraku, i NIE diktatúre v Iraku, palestínski demonštranti v Džaníne vyjadrovali odhodlanie obetovať pre irackého prezidenta Saddáma Husajna svoju dušu i krv a skandovali heslo - Smrť Amerike! Desaťtisícky demonštrantov sa však tentoraz zišli i v samotných Spojených štátoch, a to v hlavnom meste na ich východe a v San Franciscu na západnom pobreží. Celosvetovo koordinovaný "Deň akcie" proti vojne v Iraku časovo súvisel s dnešným americkým štátnym sviatkom - Dňom Martina Luthera Kinga, ktorý pripomína narodeniny černošského kazateľa a bojovníka za rasovú rovnosť, zavraždeného v roku 1968. Viacerí pozorovatelia hľadajú v súčasných Spojených štátoch paralely s protestmi proti vojne vo Vietname, no ktoré sa však teraz objavili už pred začiatkom konfliktu, a nie až po prvých obetiach z radov amerických vojakov. Narážke na protesty proti vojne vo Vietname sa vo svojom vyjadrení nevyhla ani aktivistka v oblasti občianskych práv Mara Verheyden-Hillardová pred zhromaždením vo Washingtone: AUDIO: "Uvidíme prapodstatu koreňov americkej demokracie v Spojených štátoch, a tou sú ľudia, ktorí vstanú, vyjdú von, do ulíc, keď cítia, že vláda neodpovedá na vôľu ľudu, pretože ľudia potom musia konať sami za seba." S transparentmi, okrem iného zobrazujúcimi ropný barel, z ktorého vyteká krv, a heslami ako Žiadnu krv pre ropu demonštranti pochodovali okolo kľúčových štátnych vojenských symbolov, pamätníkov a inštitúcií. Prejavy tu predniesli černošský kazateľ a bývalý kandidát na prezidenta Jesse Jackson, uchádzač o budúcoročnú prezidentskú kandidatúru Al Sharpton, či jeden z washingtonských náboženských vodcov Grayland Hagler. Ten, rovnako ako viacerí protestujúci, obvinil Bushovu vládu zo snahy zvrhnúť Saddáma Husajna kvôli obrovským zásobám ropy, keďže prezident George Bush o niektorí členovia jeho vlády, vrátane viceprezidenta Dicka Cheneyho, predtým pôsobili ako predstavitelia ropného priemyslu. Hovorí Grayland Hagler: AUDIO: "Prečo by mali naši synovia a dcéry bojovať a zomierať za udržanie ropy v nádržiach kombíkov, požierajúcich palivo? Prečo by mali naše dcéry a synovia bojovať a zomierať pre prospech a zisky ropných spoločností a ropného priemyslu? Nie je na to žiaden logický dôvod, a preto sme v uliciach." Odporcovia Bushovej politiky podľa vlastných vyjadrení dúfajú, že sa im podarí zvrátiť americkú verejnú mienku v čase, keď jej postoj k vojne v Iraku je síce kolísavý, zato silnú osobnú podporu má prezident Bush. Jeho vláda ostro popiera, že by v jej postojoch voči Iraku hrala ropa nejakú rolu. Administratíva naďalej zdôrazňuje, že skutočným dôvodom plánovanej vojny je rozvoj zbraní hromadného ničenia a porušovanie odzbrojovacích rezolúcií OSN zo strany Iraku. Včerajších demonštrácií sa zúčastnil i jeden z najznámejších odporcov vojny, vietnamský veterán Ron Kovic. Príbeh vojaka, ktorý sa vrátil z Vietnamu ako invalid a stala sa mierovým aktivistom, môžete poznať z knihy Narodený 4. júla, alebo z ešte slávnejšieho rovnomenného filmu, kde žijúcu postavu stvárnil Tom Cruise. Podľa Rona Kovica vojna v Iraku nepomôže národnej bezpečnosti, a naopak ju poškodí: AUDIO: "Chcete vedieť čo ohrozuje našu národnú bezpečnosť? Táto vojna! Ľudí, ktorých milujeme, našich ľudí, našich spoluobčanov, naše matky a otcov, zavedie táto vojna na zlú cestu. Táto vojna, táto prezidentova vojna, z nás urobí ešte väčší cieľ teroristov než doteraz. Táto vojna prinesie ohnivú smršť teroru proti nám." K samotným demonštráciám pritom Biely dom prostredníctvom svojho tlačového odboru odkázal: Prezident oceňuje fakt, že žijeme v demokracii a že ľud Spojených štátov má slobodu manifestovať a nechať sa počuť. To je súčasť tradície Spojených štátov a v tom spočíva sila našej demokracie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...