Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       22. január 2003 Odpor proti vojne s Irakom rastie Miroslav Neoveský Po víkende, počas ktorého vyšli do ulíc po celom svete milióny ľudí, aby protestovali proti vojne s Irakom, administratíva prezidenta Busha odštartovala akcie, ktorých cieľom je presvedčiť verejnosť i spojencov o tom, prečo ostáva vojenské riešenie jedinou cestou, ako zastaviť Saddáma. Z washingtonského štúdia Slobodnej Európy pokračuje v téme Miroslav Neoveský. Európski kritici často a radi prirovnávajú prezidenta Busha k osamelému kovbojovi z Divokého Západu, ktorý sa podujal slúžiť spravodlivosti bez ohľadu na to, čo si o tom ostatný svet myslí. Legendárny americký herec Gary Cooper získal Oskara za stelesnenie práve takéhoto kovboja, tvrdého muža zákona, ktorý sám zlikviduje nemilosrdného vraha, keďže mu jeho spoluobčania odmietnu poskytnúť podporu. Bolo to vo filme „Na pravé poludnie“ z roku 1952. Napriek množiacim sa a očividným dôkazom, že Saddám neplní a porušuje nielen rezolúciu 1441, ale aj 16 ďalších rezolúcii Bezpečnostnej rady, stačí uviesť iba náhodné objavenie 16-tich rakiet s prázdnymi hlavicami pre chemické, či bakteriologické nálože, rastie odpor proti ozbrojenej akcii nielen vo svete, ale aj v Spojených štátoch. Prieskum verejnej mienky vo Veľkej Británii, ktorá je najvernejším spojencom Ameriky ukázal, že 77 percent Britov je proti vojenskej akcii bez požehnania OSN. Od minulého septembra o sedem percent viacej. Aj v Amerike podpora verejnosti slabne. Výsledky prieskumu, uverejnené minulý týždeň washingtonským inštitútom Pew Research Center, ukázali, že iba 42 percent Američanov, o desať percent menej ako na jeseň, sa domnieva, že prezident Bush predložil jasné odôvodnenie pre svoj postoj voči Iraku. A hoci 68 percent podporuje prípadné ťaženie proti Iraku, tak iba 26 percent opýtaných sa domnieva, že by sa malo uskutočniť aj bez schválenia Bezpečnostnej rady. A vo všeobecnejšej rovine z výsledkov prieskumu Gallupovho ústavu, ktoré uverejnil aj dnešný Washington Post vyplýva, že iba 42 percent Američanov je spokojných s vývojom vecí v krajine. Ešte pred rokom to bolo 70 percent. Ich najväčšou starosťou sú vojna s Irakom a krívajúca ekonomika. Za tejto situácie sa však stupňujú aj vojenské prípravy. Podľa niektorých branných expertov Pentagon nariadil ďalším dvom lietadlovým lodiam, aby sa premiestnili do Perzského zálivu a odvelili do obalsti ďalších 37.000 vojakov. Všetko nasvedčuje, že približne v polovici februára budú mať Spojené štáty v oblasti Perzského zálivu dovedna 6 materských lietadlových lodí a vyše 100.00 vojakov. Washington zdôrazňuje, že správa, ktorú inšpektori predložia Bezpečnostnej rade 27. januára bude začiatkom poslednej fázy hodnotenia, či Saddám plní rezolúciu OSN, alebo nie. Najostrejšia kritika prezidenta v období po 11. septembri 2001 sa ozýva aj zo strany Demokratov. Včera senátor Edward Kennedy obvinil Busha, že neberie zreteľ na spojencov a že by sa mal sústrediť väčšmi na Severnú Kóreu a na vojnu proti terorizmu. A v súlade s európskymi kritikmi aj Kennedy povedal, že inšpektorom treba poskytnúť viacej času a že Amerika by nemala tlačiť na priateľov, aby sa k nej pripojili za každú cenu. So zreteľom na túto opozíciu je teda mysliteľné, že prezident Bush bude musieť „kráčať sám“. Expert washingtonského Brookingsovho inštitútu James Lindsay hovorí, že po mesiacoch tvrdých rečí, že „ak Saddám neodzbrojí, tak ho odzbrojíme vojenskou silou“ si Washington nemôže dovoliť zmeniť postoj, lebo by pôsobil ako slabý a nevierohodný. Navyše je James Lindsay presvedčený, že kľúčoví členovia Bezpečnostnej rady v zákulisí pracujú na dohode a dodáva: AUDIO „Je to kľúčová otázka. Kde je pre Paríž, Moskvu, Peking a Berlín oná medza? Myslím si, že v nedávnych výrokoch Francúzi naznačili, že vojnu proti Bagdadu nevylučujú. Nuž, a keď ju nevylučujú, tak to znamená, že tu bude treba dosiahnuť dohodu.“ Prezident Bush, ale aj americká verejnosť by to istotne len uvítali. Ale, ako povedal aj minister obrany Donald Rumsfeld, a napokon aj prezident Bush, je veľa štátov, ktoré sú ochotné pridať sa ku „koalícii ochotných“.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...