Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       23. január 2003 Prezident Bush opäť pripravuje Správu o stave Únie Miroslav Neoveský V utorok na budúci týždeň prednesie prezident George Bush na spoločnom zasadaní oboch komôr Kongresu každoročnú Správu o stave Únie. Ešte stále však možno pozorovať účinky jeho vlaňajšieho prejavu. Z washingtonského štúdia Slobodnej Európy hovorí Miroslav Neoveský. Vo svojej správe pred rokom prekvapil prezident Bush svet, keď označil Irak, Irán a Severnú Kóreu za „os zla“. Európski kritici prezidenta Busha, ako napríklad Francúzi, odsúdili použitie označenia „Os zla“ ako príliš zjednodušujúce a moralizujúce. V skutočnosti však prinútilo Európanov, aby si sami uvedomili svoje pokrytectvo vo vyhláseniach o nadradenosti medzinárodného práva a Organizácie spojených národov. Európania nemusia schvaľovať Bushove hrozby voči Iraku, avšak jeho vyhlásenie, že ak nebude konať OSN a ak nepresadí, aby Irak neporušoval a plnil rezolúcie jej vlastnej Bezpečnostnej rady, tak bude konať sám, nastavilo jeho kritikom zrkadlo a v skutočnosti umožnilo návrat inšpektorov do Iraku. Expert washingtonského Brookingsovho inštitútu, James Lindsay k tomu v rozhovore pre Slobodnú Európu poznamenal: AUDIO „Až keď prezident Bush bol ochotný povedať, „idem čosi urobiť so Saddámom aj bez OSN“, až vtedy si spojenci uvedomili, že ak hovoríte o vláde zákona, tak tým istým hlasom musíte hovoriť aj o jeho uplatňovaní a presadzovaní.“ Pokiaľ ide o účinok výroku na vnútornú situáciu v Iraku, tak podľa viacerých expertov, bola vlaňajšia Správa o stave Únie iba jedným z mnohých signálov, ktoré Biely dom vyslal smerom k nepriateľským režimom a ako taký ho treba posudzovať v širšom rámci zahraničnej politiky Bushovej administratívy. Bývalý vysoký diplomat za Clintonovej vlády, Joel Wit, bol hlavným koordinátorom pri vypracovávaní „Rámcovej dohody z roku 1994“, ktorá dočasne vyriešila nukleárnu krízu so Severnou Kóreou. Kritici vinia prezidenta Busha, že jeho prejav bol pre Pchjongjang takou hrozbou, že „ z pudu sebazáchovy“ siahol k zúfalým krokom, ako opätovné naštartovanie reaktora v Jongbjone. Joel Wit sa však domnieva, že to nebol ani tak Bushov prejav, ako skôr doktrína „preventívnych úderov“, ktorá vystrašila Kim Čong-ila, ako aj náznaky, že Bushova administratíva nemieni pokračovať v línii, ktorú vytýčila Clintonova vláda. Už citovaný expert James Lindsay to však odmieta aj poukazom na skutočnosť, že Severokórejčania začali s obohacovaním uránu už v roku 1997, čím jasne porušili „rámcovú dohodu z roku 1994“. Iní experti idú dokonca ešte ďalej keď hovoria, že pomoc, ktorú Pchjongjangu Spojené štáty poskytovali, či už potravinovú alebo finančnú, tamojšiemu režimu umožnila pokračovať v programe nukleárneho vývoja. Pokiaľ ide o Irán, tak mnohí hovoria, že Bushov prejav pomohol reformným silám, keďže mohli z toho, že Irán bol zaradený do „osi zla“ spolu s Irakom a Severnou Kóreou, viniť náboženských radikálov v iránskom režime. Expertka washingtonského Centra pre strategické a medzinárodné štúdie Shireen Hunterová si však myslí, že reformátorom skôr uškodila. Bushova fráza „os zla“ jej pripomína skôr prezidenta Ronalda Reagana, ktorý označil Sovietsky zväz za „impérium zla“. Zároveň však Shireen Hunterová hovorí: AUDIO „Viedli „hviezdne vojny“ a Ronald Reagan naozaj k pádu Sovietskeho zväzu? Môj cit mi hovorí, že k nemu síce mohli prispieť, ale Sovietsky zväz padol, lebo v jeho systéme boli veľmi veľké vrodené chyby“. Podľa nej aj dnešný Irán trpí podobnými chybami, ktoré časom tiež povedú k podstatným zmenám bez ohľadu na to, čo povie americký prezident.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...