|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 20. júl 2008 |

|
|

|
27. január 2003
|
Americké médiá v Iraku a kuriózna žiadosť Larryho Flynta
|
Martin Votruba, Pittsburgh
|
Náš americký spolupracovník Martin Votruba hovorí o kurióznom úsilí jedného pornografického časopisu v prípade zákroku v Iraku tam vyslať dopisovateľa a o reakcii Pentagonu na podobné žiadosti ostatných oznamovacích prostriedkov.
Kým v niektorých amerických mestách prebiehajú zhromaždenia a niekedy aj demonštrácie proti prípravám na prípadný zákrok v Iraku, oznamovacie prostriedky plánujú, ako prinášať čo najspoľahlivejšie správy o jeho priebehu, keby k nemu došlo. V tejto súvislosti zrejme málokto predpokladá, že spravodajstvo, aké zaujíma jeho čitateľov, by mohol z frontu odosielať reportér amerického pornografického mesačníka Hustler.
No presne o takú možnosť sa súdi jeho vydavateľ Larry Flynt. Na Slovensku bol sčasti známy z dávnejšieho filmu Miloša Formana Ľud versus Larry Flynt, ktorý mal na rozdiel od strednej Európy v Spojených štátoch len malú odozvu. Vydavateľ pornografie Flynt, podobne ako v dávnejšom súdnom spore, o ktorom bol film, hovorí, že aj v prípade zákroku v Iraku mu ide o širšiu záležitosť, než v ktorej podniká — o zásadu prístupu k informáciám. Kým Flynt podal žalobu už pred rokom, v posledných týždňoch priostrili svoj mimosúdny nátlak na Pentagon ostatné oznamovacie prostriedky.
Ide pri ňom nielen o to, že novinári žiadajú voľnosť či pobiehať, či sa plaziť a skrývať viac-menej v línii boja, ale že si želajú, aby ich tam dopravila a ochraňovala armáda. Poukazujú pritom na postavenie dopisovateľov za 2. svetovej vojny a za tiež už dávnej vojny vo Vietname.
Pravda, argumenty dávnou minulosťou neporovnávajú celkom rovnaké situácie. Pokiaľ ide o praktické hľadisko, badateľne sa zmenil spôsob boja. Pri zákrokoch za posledné 3 desaťročia čoraz menej existovali rovnako očividné fronty s pomerne otvoreným prístupom zo zázemia ako voľakedy.
No hlavne sa za posledných 30 rokov zmenili predstavy novinárov o tom, čo je ich úloha. Americkí dopisovatelia za 2. svetovej vojny zväčša cítili spolupatričnosť s bojujúcimi spojencami a boli podľa toho pomerne ochotní prijímať strategickú cenzúru a aj sami zvažovali obsah svojich správ z hľadiska ochrany vojakov svojej strany a toho, čo by sa z nich mohol dozvedieť nepriateľ.
Dnes oveľa viac dopisovateľov pokladá za svoj prvoradý cieľ skrátka čím skôr informovať o všetkom, čo sa deje, s malým ohľadom na súvislosti. A spravodajstvo sa pritom vďaka internetu a televízii širi po svete, a teda aj na stranu protivníka, s rýchlosťou kedysi nepredstaviteľnou.
Hoc vydavateľ pornografie Flynt sa vzhľadom na odklad pojednávania a možné viacstupňové odvolania asi rozhodnutia o práve vyslať na front svojho dopisovateľa čoskoro nedočká, Pentagon uvádza, že sa celkovému nátlaku oznamovacích prostriedkov usiluje vyhovieť. Pri prípadom zákroku v Iraku by vraj novinári mali mať väčší prístup priamo na miesta bojov, ako kedykoľvek za posledných 30 rokov. Predbežné prísľuby hovoria o — ako to armáda označuje — “vsadení” dopisovateľov priamo do bojových jednotiek a v súčasnosti sa diskutuje o tom, podľa akého kľúča týchto novinárov vyberú.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|