Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       28. január 2003 Rozhodnutia amerického prezidenta a verejná mienka Miroslav Neoveský Dnes večer o 21-vej hodine východoamerického času prednesie prezident George Bush v Kongrese každoročnú Správu o stave Únie. V tejto súvislosti si všimnime do akej miery ovplyvňuje verejná mienka rozhodnutia prezidenta Spojených štátov. Príspevok pripravil v našom washingtonskom štúdiu Miroslav Neoveský. Z prieskumu verejnej mienky televíznej stanice CNN a denníka „USA Today“ z minulého týždňa vyplynulo, že vojenský zásah proti Iraku podporuje iba 52 percent Američanov. Je to najnižšia úroveň od minulého leta, kedy sa diskusia o tom začala. Minister zahraničných vecí Colin Powell v televíznom interview k tomu povedal, že administratíva prezidenta Busha nedovolí, aby posuny vo verejnej mienke určovali zahraničnú politiku a že miesto toho sa prezident Bush pokúsi zvrátiť tento trend. Okrem iného Colin Powell povedal: AUDIO „Sledujeme tieto prieskumy, samozrejme, ale musíme robiť to, o čom sme presvedčení, že je správne. A sme presvedčení o tom, že môžeme kauzu vecne odôvodniť americkému ľudu a svetu a získať podporu. Tento trend je možné zvrátiť.“ Výrok ministra Powella nastoluje otázku, či prezident môže dovoliť, aby jeho zahraničná politika, a napokon politika v iných dôležitých otázkach, bola diktovaná posunmi v mienke verejnosti. Podľa dvoch bývalých zahraničnopolitických poradcov predchádzajúcej Clintonovej administratívy prezidentom záleží na náladách Ameriky, ale spôsobmi, ktoré nie sú zjavné okamžite a na prvý pohľad. Zahraničnopolitickým poradcom bývalého viceprezidenta Ala Gorea bol profesor Univerzity Georgea Washingtona Leon Fuerth. Podľa neho zo strategického dôvodu má zmysel, ak prezidenti berú do úvahy verejnú mienku, osobitne ak uvažujú o vojenskej akcii: AUDIO „Samozrejme, že to majú na zreteli, lebo vedia, osobitne vtedy, ak je v hre veľmi veľa, ako napríklad vojna, že jednou zo strategických hodnôt, popri ozbrojených silách, je politická podpora doma, čo je jednou z najťažších vecí, ako ju získať.“ Profesor Fuerth zároveň zdôrazňuje, že poznanie o verejnej mienke nečerpá prezident iba z prieskumov. Oveľa spoľahlivejšie informácie dostáva od členov Kongresu, ktorí sú v bezprostrednom styku so svojimi voličmi. Podľa Leona Fuertha schopný politický vodca dokáže presvedčiť ľudí a zmeniť ich postoje, ako sa tu ukázalo napríklad počas druhej svetovej vojny, ale aj po teroristických útokoch z 11. septembra 2001. S tým súhlasí aj expert washingtonského Brookingsovho inštitútu a bývalý člen Clintonovej Rady národnej bezpečnosti James Lindsay. Navyše, ako hovorí, verejnosť, ktorá spočiatku oponuje prezidentovej zahraničnej politike, ho môže napokon odmeniť, ak ju prezident napriek tomu presadí a ak sa ukáže správna a úspešná: AUDIO „Ľudia budú posudzovať prezidenta podľa toho, či jeho politika bola dobrá a účinná a nie podľa toho, čo si o nej mysleli predtým, ako ju prezident uplatnil.“ Ak je prezident presvedčený o správnosti svojej politiky, tak nemusí brať ohľad na verejnú mienku aj preto, lebo ako šéf vlády je volený na štvorročné obdobie a nie je možné ho odvolať len pre odlišnosť názorov na jeho politiku.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...