Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       29. január 2003 Presvedčia nové dôkazy Američanov a Bezpečnostnú radu? Miroslav Neoveský Najväčšiu pozornosť venujú americké a svetové médiá, ako aj experti tej časti prejavu prezidenta Busha v Kongrese, v ktorej hovoril o Iraku. Otázkou, ktorou sa zaoberajú je, či nové dôkazy dokážu presvedčiť Američanov a svet o opodstatnenosti prípadného vojenského zákroku. Príspevok pripravil v našom washingtonskom štúdiu Miroslav Neoveský. Spojené štáty istotne nie sú vojnychtivé, hoci sa to mnohým na prvý pohľad zdá. Vojna s Irakom nie je ich prvou, ale poslednou voľbou. Ako povedal aj prezident Bush, udržanie vierohodnej hrozby použitia ozbrojenej sily je súčasťou snáh donútiť Irak k splneniu podmienok rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN, osobitne tej z 8-meho novembra, ktorú Rada schválila jednohlasne. Šéfinšpektor OSN pre chemické, bakteriologické a biologické zbrane Hans Blix iba v pondelok na zasadaní Bezpečnostnej rady v New Yorku jasne povedal, že : AUDIO „Irak, ako sa zdá, ani dodnes naozaj neakceptoval požiadavku, aby odzbrojil, čo musí urobiť, aby získal dôveru sveta a aby mohol žiť v mieri.“ To isté, aj keď inými slovami, povedal aj prezident Bush vo svojej správe o stave Únie. Navyše dodal, že na zasadaní Bezpečnostnej rady 5. februára, o ktoré požiadali Spojené štáty, predloží minister zahraničných vecí Colin Powell svetu ďalšie dôkazy, medzi iným, ako povedal George Bush, aj o tomto: AUDIO „Informácie zo zdrojov spravodajských služieb, záznamy tajných komunikácií a vyhlásenie ľudí, ktorí sú dnes vo väzbe odhalia, že Saddám Husajn podporuje a chráni teroristov, vrátane členov al-Kaídy.“ Ak by tieto dôkazy boli presvedčivé, mohli by odstrániť posledné zbytky odporu proti Bushej kampani proti Iraku? Alebo by boli interpretované ako facka jeho kritikom a tým spôsobiť ešte väčšie odcudzenie? Profesor medzinárodných vzťahov na Univerzite Georgea Washingtona, Nathan Brown, k tomu hovorí: AUDIO „Veľa spravodajských informácií je „kalných“ a pripúšťa viaceré interpretácie. Otázkou však nie je, či by to Francúzov a Nemcov pohnevalo, ak by sa ukázalo, že sa mýlili. Mohli by sa cítiť trocha zahanbení. Otázkou je, či priznajú, že sa mýlili a či dôkazy budú také presvedčivé, že svoj postoj zmenia.“ Podľa iného experta, profesora politológie na Univerzite štátu Virginia, Larryho Sabata, by si prezident Bush nemal robiť starosti s „ustráchanosťou“ európskych spojencov, ale aj Američanov. Pred vojnou je také niečo veľmi prirodzené. A aj podľa neho je irelevantné, či Francúzov a Nemcov predložené dôkazy, potvrdzujúce, že Bush mal pravdu a jeho kritici sa mýlili, uvedú do rozpakov alebo nie. Ďalej profesor Larry Sabato hovorí: AUDIO „Nuž, bolo by výhodnejšie, ak by sme mali úplne jednotný front, ale považujem to za veľmi nepravdepodobné. A tak, súdiac podľa stavu Saddámovej armády, budeme schopní vyhrať túto vojnu veľmi rýchlo. Tento raz možno nie sme na spojencoch takí závislí, ako v roku 1991, keď Saddámova armáda a jeho spojenci boli silnejší.“ Záverom možno len podotknúť, že aj experti sú len ľudia, a tak sa môžu mýliť aj oni. Oveľa viacej o smere, ktorým sa ďalší vývoj bude uberať, napovedia jednak dnešné zasadanie Bezpečnostnej rady, ale najmä jej zasadanie 5. februára, o ktoré požiadali Spojené štáty. A ako povedal aj predseda zboru náčelníkov štábov amerických ozbrojených síl, generál Richard Myers, „kým nepadol prvý výstrel, tak možno aj to najväčšie sústredenie vojsk z potenciálneho dejiska konfliktu stiahnuť“.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...