|
|
| |
|
Dnes je streda, 9. júl 2008 |

|
|

|
29. január 2003
|
Odpoveď Slovenska
|
Juraj Hrabko
|
Pred niekoľkými desiatkami minút sa predseda vlády Mikuláš Dzurinda prihovoril vo verejnoprávnej televízii k občanom. Téma bola daná odpoludňajším rozhodnutím vlády - odpoveď na nótu USA, v ktorej požiadali Slovensko o pomoc pri obrane a ochrane civilizácie.
Prejav premiéra, spolu s jeho zámerom oboznámiť priamo občanov s dôvodmi vlády, ktoré viedli k jej rozhodnutiu o poskytnutí priestoru krajiny, ako aj vyslaniu necelej stovky vojakov do Iraku, treba oceniť. Aj vzhľadom na existujúcu propagandu a čoraz viac silnejúce nezmysly z úst viacerých politikov, vrátane politikov parlametných strán. Mikuláš Dzurinda pomenoval veci pravým menom a jeho prejav bol konzistentný, systémovo aj obsahove dobre usporiadaný.
Odôvodnenie návrhov vlády nie je síce stručné, ale o to zreteľnejšie: "Irak predstavuje dlhodobú hrozbu pre regionálnu a svetovú bezpečnosť i pre svojich vlastných občanov. Iracký režim v minulosti dvakrát napadol svojich susedov Irán a Kuvajt a neváhal použiť zbrane hromadného ničenia ani proti vlastným obyvateľom. Podstatu irackého režimu dokladajú taktiež pravidelné správy Komisie OSN pre ľudské práva a reporty nezávislých organizácií, dokumentujúce svojvoľné popravy, brutálne formy mučení a ďalšie porušovanie ľudských práv irackých občanov.
Experti OSN v roku 1986 potvrdili, že Irak v rozpore so Ženevskou konvenciou použil vo vojne proti Iránu chemické zbrane. Od roku 1983 používal yperit a od roku 1985 nervový plyn tabun. Použil ich aj počas ofenzívy „Anfal" - v priebehu sedemmesačnej kampane využívajúcej taktiku „spálenej krajiny" zahynulo alebo zmizlo 50 až 100-tisíc kurdských dedinčanov a stovky osád boli zrovnané so zemou."
Neplnenie doterajších rozhodnutí BR OSN zo strany Iraku, nie je žiadnou zámienkou na prípadný zásah v Iraku, ale faktom. A vysporiadať sa s ním je povinné aj Slovensko. "Ustupovanie agresorom nevedie k mieru", zdôraznil premiér a súčasne upozornil, že "každý normálny človek si želá mier, nie vojnu". Napokon, odpoveď slovenskej vlády na americkú nótu vôbec neznamená, že už neexistuje mierové riešenie. To zdôraznili aj Spojené štáty, keď v nóte zopakovali, že "neprijali nijaké rozhodnutie o použití sily v Iraku". "Stále si všetci želáme mierové riešenie a stále tu taká možnosť je. Musíme sa však rozhodnúť, ako sa zachováme, keď zostane už len jediné, krajné riešenie," odpovedal premiér Dzurinda.
Možno iba dodať, že rozhodnutie slovenskej vlády vedie k tomu, aby "samozrejmé pravdy", vrátane "neodňateľnosti, nescudziteľnosti, nepremlčateľnosti a nezrušiteľnosti základných ľudských práv a slobôd", ktoré sa stali piliermi slobodnej spoločnosti, takými aj zostali. Neexistuje totiž rozdiel medzi tými, ktorí ich porušujú a tými, ktorí sa na to mlčky prizerajú.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|