Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       30. január 2003 Dvaja experti: Irak nie je bezprostrednou hrozbou Miroslav Neoveský Spravodajca našej rozhlasovej stanice Charles Recknagel hovoril s dvoma expertmi o hrozbe, ktorú predstavuje Irak pokiaľ ide o nukleárne ambície, ako aj chemické a biologické zbrane. Podstatné časti týchto rozhovorov zhrnul do príspevku Miroslav Neoveský v našom washingtonskom štúdiu. Čím živšia je debata o tom, koľko času ostáva inšpektorom OSN v Iraku, tým jasnejšie sa črtajú odlišné názory na to, akú hrozbu predstavujú programy Iraku na poli zbraní hromadného ničenia. Washington a Londýn zhodne tvrdia, že táto hrozba je bezprostredná a spočíva hlavne v nebezpečenstve, že Saddám Husajn by mohol tieto zbrane poskytnúť medzinárodným teroristickým skupinám. Americký prezident Bush označil toto riziko za neakceptovateľné a nalieha, v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady 1441, na úplnom odzbrojení Iraku od zbraní hromadného ničenia, v najkrajnejšom prípade aj použitím sily. Oproti tomu Paríž, Moskva a Berlín tvrdia, že Irak síce je bezpečnostným problémom v oblasti, ale nie je teroristickou hrozbou a že tento problém možno vyriešiť pokojnou cestou, prostredníctvom konvenčného procesu odzrojovania. Jedným z expertov, s ktorým naš kolega hovoril, je špecialista na nukleárne zbrane a raketovú techniku Shanon Kile zo štokholmského Inštitútu pre výskum medzinárodného mieru. V súlade s tým, čo povedal aj riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Mohammed el Baradej vo svojej správe Bezpečnostnej rade, aj Shanon Kile hovorí: AUDIO „Museli by sme povedať, že tu nie je dôkaz o tom, že Irak sa pokúsil oživiť svoj nukleárny program, alebo že v súčasnosti na ňom pracuje. Ak by chceli vyvinúť kapacity na výrobu štiepnych materiálov, tak tieto zariadenia by boli takmer istotne odhalené.“ Podľa tohto experta akýkoľvek iracký nukleárny program by si vyžadoval podstatné a viditeľné zariadenia na obohacovanie uránu. Zároveň dodáva, že odborníkov síce znepokojujú správy o tom, že Irak sa pokúšal o nákup surového uránu v Afrike, ale Shanon Kile sa tiež domnieva, že už samotná prítomnosť inšpektorov OSN v Iraku, možnosti režimu pracovať na programoch zbraní obmedzuje na minimum. Prejdime teraz k biologickým a chemickým zbraniam. Šéfinšpektor OSN pre túto sféru, Hans Blix informoval Bezpečnostnú radu, že Bagdad zrejme ukryl dostatočné množstvo materiálu na výrobu 5.000 litrov koncentrovaného antraxu. Inšpektori k tomu dodali, že Irak stále nepredložil dôkazy, že zničil, ako Bagdad tvrdí, okolo 8 a pol tísíc litrov antraxu, ktoré priznal, že ich vlastnil pred vojnou v Perzskom zálive v roku 1991. Navyše nepredložil dôkazy o zničení do 20.000 litrov butolinu, smrteľného biologického prostriedku a do 10.000 litrov ricínu. Podľa mienky expertov tieto množstvá, ktoré Bagdad priznal, sú iba časťou oveľa väčších zásob, ktoré Irak vyrobil. Napriek tomu expert štokholmského Inštitútu pre výskum medzinárodného mieru Jean Pascal Zanders mieni: AUDIO "Ak by Irak pracoval na takýchto zbraniach, tak najmä preto, lebo jeho vedenie cítilo, že tieto zbrane potrebuje pre svoje vlastné prežitie. Poskytnúť ich teroristom, o tom, podľa mojej mienky iracké vedenie pravdepodobne vôbec neuvažovalo. Aj preto, lebo možnosť identifikácie Iraku ako dodávateľa, by viedla k tým istým dôsledkom, ako keby tieto bojové prostriedky použil Irak na bitevnom poli.“ Uzavrieť možno iba konštatovaním, že oproti tomu je tiež mnoho expertov, ktorých názory sa diametrálne odlišujú od tých, ktoré tu boli vyslovené. A sú medzi nimi aj ľudia, ktorí pôsobili ako inšpektori OSN v Iraku pred ich vypovedaním v roku 1998.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...