Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 5. júl 2008       3. február 2003 Katastrofa raketoplánu Columbia: hľadanie príčin a dôsledky Jaroslav Rozsíval V sobotu havaroval na záver úspešnej 16-dennej misie najstarší americký raketoplán Columbia. Pri nešťastí zahynulo 7 astronautov a Americký úrad pre letectvo a vesmír NASA prišiel v poradí už o svoj druhý raketoplán. V prvom rade treba skonštatovať, že let číslo S 107 najstaršieho amerického raketoplánu Columbia bol úspešný. Raketoplán vyniesol na obežnú dráhu výskumný modul Spacehab a siedmi astronauti uskutočnili celý rad vedeckých experimentov. Tie súvisia predovšetkým s intenzívnym výskumom správania sa živých organizmov a rastlín v bezváhovom stave, astronauti uskutočnili celkovo 80 experimentov, to znamená, že posádka pracovala nepretržite 24 hodín denne. Počas návratu sa však stalo čosi, čo doslova šokovalo odbornú i laickú verejnosť, raketoplán sa pri návrate na Zem rozpadol: stalo sa to vo výške 63 km, v rýchlosti 20 tisíc km/h. Podľa odborníkov nemali astronauti pravdepodobne ani čas na to, aby zistili, čo sa s ich plavidlom deje – k rozpadu došlo počas komunikácie riadiaceho centra s kapitánom. Administrátor NASA Sean O´Keefe už medzitým vymenoval špeciálnu vyšetrovaciu komisiu, ktorá má skúmať príčiny havárie. Na jej čele stojí americký admirál vo výslužbe Harold Gehman, ktorý už vyšetroval aj útok na americkú námornú loď USS Cole v Jemene v roku 2000 a spolu s ním bude v komisii pracovať celý rad špičkových expertov. Podľa informácií manažéra projektu Shuttle Rona Dittemora sa zdá, že počítač, riadiaci let raketoplánu zaznamenal v kritickej fáze pristávania ťah na ľavej strane plavidla a snažil sa ho preto vyrovnať. K tomu dodajme, že ľavá strana plavidla je od začiatku vyšetrovania pod drobnohľadom expertov – krátko pred haváriou zaznamenali v riadiacom centre výpadok tepelných senzorov na ľavom krídle. Toto krídlo zasiahla krátko po štarte časť tesniacej peny, uvoľnenej z hlavnej palivovej nádrže, odborníci sa preto zaoberajú úvahami o možnom poškodení ochranného štítu plavidla. Zber trosiek, ktorý intenzívne prebieha na ploche troch amerických štátov, predovšetkým Texasu, sa samozrejme bude zameriavať na získanie informácií aj z tejto časti havarovanej lode. Dodajme, že medzi troskami sa našli už aj telesné pozostatky astronautov. Napriek tomu, že katastrofa raketoplánu Challenger v roku 1986 mala na pohľad oveľa hrozivejší priebeh, už krátko po havárii sa objavili veľmi konkrétne úvahy o možnej príčine nešťastia a dodajme, že viacerí konštruktéri vedeli už vtedy takmer s istotou, čo sa stalo – ešte pred štartom totiž varovali pred dôsledkami nízkych teplôt, ktoré vtedy panovali na Floride, na stav tesniacich kruhov nosných rakiet. A ukázalo sa, že ich obavy boli oprávnené. V prípade havárie Columbie stoja však experti stále pred záhadou. Všetky vyslovené domnienky o možnom poškodení ochranného štítu raketoplánu sú totiž aj naďalej iba čírymi úvahami. NASA medzitým rozhodla zastaviť ďalšie plánované štarty raketoplánov do vyšetrenia nehody. To síce na jednej strane prinesie určité úspory americkému rozpočtu, ale výskumný projekt Medzinárodnej orbitálnej stanice ISS sa tým dostane do štádia bodu mrazu. Na stanici sa napríklad v súčasnosti nachádza trojčlenná americko-ruská posádka, ktorá tam síce môže vydržať minimálne do júna a môže sa vrátiť na Zem pomocou ruskej lode Sojuz, pripojenej k stanici, ale výskumná činnosť posádky bude výrazne obmedzená. Ani lode Sojuz, ani nákladné lode Progres nemajú totiž tú nosnosť a kapacitu, ako americké raketoplány. Nová generácia amerických raketoplánov bude údajne pripravená až okolo roku 2015. ISS je priamo závislá od raketoplánov a ich nosnej sily, dokonca aj vyrovnávanie výšky stanice nad Zemou sa deje pomocou raketoplánov (Rusi nemajú potrebné kapacity, boli by schopní zabezpečiť takýto manéver pomocou lode Progres iba s americkou pomocou). Na druhej strane to môže priniesť aj istú zmenu, alebo skôr ešte výraznejší posun smerom k naozaj globálnemu charakteru vesmírneho výskumu, vyrovnanejšej účasti najrozvinutejších štátov na výskume našej Zeme a všetkého, čo súvisí s technickým rozvojom ľudstva i perspektív letov človeka na iné planéty. Iróniou osudu je teda momentálne fakt, že Rusi, ktorí popri dynamickom rozvoji svojich špionážnych a vojenských rakiet stavili na pokračovanie vesmírneho vedeckého výskumu pomocou starších typov rakiet a kozmických lodí - sú v súčasnosti stále schopní vysielať do vesmíru ľudské posádky, zatiaľ čo vyvinutejšie americké systémy opäť raz stoja na zemi. Vyšetrovanie havárie Columbie môže trvať mesiace, skeptici sa obávajú, že dokonca celé roky. Napríklad po páde raketoplánu Challenger v roku 1986 sa lety raketoplánov zastavili na dva roky, ďalší raketoplán vyštartoval až po dôkladnej prestavbe nosných rakiet s pevným palivom v roku 1988. Tieto rakety sú však aj naďalej Achillovou pätou celého systému, pretože v prípade kritickej situácie počas štartu sa nedajú vypnúť – horenie paliva sa jednoducho nedá zastaviť. NASA preto skúma nový typ paliva na báze parafínu, ktorý by nahradil tuhé palivo týchto rakiet, a ktorý by umožnil aj uskutočnenie záchrannej operácie v prípade nehody. Na rozdiel od raketoplánov majú totiž napríklad ruské raketové systémy Voschod – Sojuz raketový bezpečnostný systém, ktorý odstrelí kozmickú loď s posádkou od nosnej rakety na spôsob katapultu, a ktorý už aj raz zachránil kozmonautov krátko po tom, čo nosná raketa explodovala na štartovacej ploche. Avšak to hovoríme o štarte. V prípade pristávania je to oveľa ťažšie – jednoducho zachrániť človeka, letiaceho rýchlosťou 20 000 km/hod v nepredstaviteľnej výške 63 Km je ešte stále nad ľudské sily. Rusi takto stratili najmenej štyroch kozmonautov – Vladimír Komarov zahynul po tom, čo sa jeho pristávaciemu modulu neotvoril padák a traja ďalší kozmonauti zahynuli zase kvôli dekompresii pristávacej kabíny počas pristávania.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...