Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       3. február 2003 Programy NASA po havárii pod drobnohľadom Martin Votruba, Pittsburgh Odborníci na vesmírne lety si po sobotňajšej tragédii kladú otázku, či troch astronautov, ktorí sú na medzinárodnej orbitálnej stanici už takmer 3 mesiace, bude môcť — ako sa plánovalo — v marci priviezť americký raketoplán Atlantis, či tam budú musieť zostať dlhšie a či ich prepravu bude prípadne môcť prevziať ruský vesmírny program. Národný úrad pre letectvo a vesmír NASA medzičasom počúva čoraz konkrétnejšie otázky o bezpečnosti raketoplánov. Obe havárie amerického vesmírneho programu s obeťami na životoch za posledných vyše 30 rokov sa stali práve na raketoplánoch. A americká verejnosť bude zrejme počúvať s väčším záujmom viacerých už dávnejších kritikov spôsobu, akým NASA vesmír skúma. Vesmírne lety boli najmä za dávnych čias studenej vojny tak súčasťou strategického výskumu, ako aj — v očiach verejnosti — akýsi, hoc len málo podložený, symbol súťaže totality a demokracie. Washington pokladal za výzvu, že prvá družica aj prvý kozmonaut na svete vyštartovali zo Sovietskeho zväzu. A priamy televízny prenos z prvého pristátia človeka na mesiaci bola nielen udalosť, pri ktorej sa vtedy miliónom ľudí po celom svete tajil dych, ale aj americký míľnik, po ktorom sa už Spojené štáty vo vesmíre nedali predbehnúť. To sú však už dávne časy. Už desaťročia — pokým nenastanú s raketami nejaké probémy — len málokto vie, kedy a kto do vesmíru lieta a koľko ľudí tam práve je. A podľa prieskumu pred 3 rokmi si takmer polovica Američanov myslela, že NASA svoju prácu vykonáva len priemerne, alebo zle. Po sobotňajšej havárii začali americké oznamovacie prostriedky venovať viac miesta tým nespokojným. Čo NASA robí, je podľa jedného z najostrejšie formulovaných názorov nákladné, zastarané, nedokončiteľné a — ako sme znova videli — smrteľne nebezpečné. Kriticky naladení odborníci napádajú rozmanité zložky toho, ako NASA funguje: vraj pre nedostatok či zlé využívanie financií uvoľnila bezpečnostné opatrenia; rozmáha sa tam byrokracia; každé vypustenie raketoplánu je vraj 100-krát drahšie, než sa plánovalo. No kľúčová námietka veľkej časti kritikov je, že mimozemský výskum by bol lacnejší a efektívnejší, keby sa do vesmíru nevysielali ľudia, ale len výskumné zariadenia. NASA uvádza, že sa program letov raketoplánov pozastavuje a že sa začalo viacstupňové preverovanie možných príčin smrteľnej havárie. Záujem verejnosti o vesmírny program po čase pravdepodobne znova poklesne, najmä v prípade dramatickejšieho medzinárodného vývinu. Jeden ruský a dvaja americkí astronauti vo vesmírnej stanici, po ktorých mal ďalší raketoplán odštartovať 1. marca, na obežnej dráhe asi uvažujú, kedy a ako prídu domov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...