|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 16. október 2008 |

|
|

|
3. február 2003
|
„New York Times“ o údajných plánoch Pentagonu
|
Miroslav Neoveský
|
Včerajšie vydanie novín „New York Times“ uverejnilo informácie, ktoré údajne zodpovedajú plánom Pentagonu v prípade, že prezident Bush rozhodne o začatí vojenskej akcie proti Iraku. Príspevok na túto tému, s použitím materiálu nášho spravodajcu Charlesa Recknagela, pripravil v našom washingtonskom štúdiu Miroslav Neoveský.
Samozrejme, že o scenároch vojenských plánovačov Pentagonu neprebieha verejná diskusia. Lenže, napriek utajovaniu, z času na čas preniknú do tlače zlomky informácií, ktoré sa novinári potom snažia interpretovať. To je tiež prípad včerajšieho článku v denníku „New York Times“. Podľa jeho autorov americké plány predvídajú masívne nálety v prvých dvoch dňoch bojových operácií, ktorých cieľom majú byť predovšetkým centrá vojenského velenia Iraku, základne ozbrojených síl a komunikačné centrá po celej krajine.
Podľa „New York Times“ Pentagon uvažuje o nasadení 3.000 precízne navádzaných bômb a striel, medzi nimi aj 700 striel s plochou dráhou letu, známych pod menom „Tomahawk“. Londýnsky nezávislý branný expert Paul Beaver však mieni, že to, čo uverejnil denník „New York Times“, je iba jedným z mnohých možných scenárov, o ktorých v uplynulých mesiacoch písali noviny. Expert Paul Beaver okrem iného hovorí:
AUDIO
„Objavilo sa veľa plánov, ale ten, čo teraz prenikol do tlače, sa vidí byť najlogickejším.“
Zároveň však upozorňuje, že kľúčovou hodnotou každého vojenského plánovania je pružnosť a že je pravdepodobné, že aj tento plán sa bude meniť tak, aby zodpovedal novej situácii. Podľa Paula Beavera súčasnou stratégiou Spojených štátov je použiť masívnu silu na zvrhnutie irackého režimu pri súčasnom obmedzení obetí v radoch obyčajných irackých vojakov a civilistov na minimum. Prvoradým cieľom teda nie je zničenie, ale neutralizovanie irackej armády. Pentagon dúfa, že nasadením masívnej sily presvedčí iracké jednotky buď k povstaniu proti režimu, alebo aby sa vzdali medzinárodným jednotkám, vedených Američanmi, aby ich bolo potom možné nasadiť, ako stabilizačnú silu v Iraku po skončení vojny.
Londýnsky expert Paul Beaver tiež očakáva nálety jednoducho ako ukážku sily a ako prostriedok, ako irackým vojakom znázorniť neplodnosť ich boja za režim. Predopokladá, že lietadlá budú najprv zhadzovať letáky, vyzývajúce irackých vojakov, aby sa vzdali a až potom budú nasledovať nálety. K tomu Paul Beaver v rozhovore pre Slobodnú Európu povedal.
AUDIO
„Viem si predstaviť použitie demonštratívnej vojenskej akcie, to znamená najprv zhadzovanie letákov a ohlásenie nasledujúcej akcie, ktorá naznači irackým pozemným silám, že ak chcú prežiť, tak nech sa radšej poberú domov. Viem si predstaviť, že to tak bude napríklad v kasárňach Republikánskej gardy. Spojenci majú takú prevahu vo vzduchu, že si v podstate môžu dovoliť avízovať, čo bude nasledovať.“
Podľa mienky expertov si spojenci také niečo môžu dovoliť, lebo presnosť bômb a striel je desaťnásobne vyššia ako v roku 1991. Platí to najmä o bombách a strelách riadených z družíc, takže im neprekáža ani tma, ani hustá oblačnosť, ako to bolo v prípade laserom navádzaných „inteligentných“ zbraní. Podľa „New York Times“ tentoraz by letecké operácie trvali menej ako týždeň, a nie 39 dní, ako pred dvanástimi rokmi. Navyše by letecké operácie boli takmer simultánne sprevádzané rozsiahlymi pozemnými operáciami spojeneckých vojsk.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|