Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       7. február 2003 Donald Rumsfeld sa v Európe pokúša presvedčiť spojencov Daniel Raus V otázke Iraku sa ponúka otázka, či má ešte diplomacia šancu. Zdá sa, že Washington prestal veriť v možnosť úspechu, zatiaľ čo Francúzsko či Moskva chcú dať inšpektorom viac času – a tým pádom aj Iraku ešte jednu šancu. Mimoriadne dôležitý bude v tomto ohľade nasledujúci víkend. „Diplomacia voči Iraku zlyhala“, povedal americký minister obrany Donald Rumsfeld po stretnutí s talianskym premiérom Silviom Berlusconim. Rumsfeld sa vydal do Európy v snahe získať spojencov pre postoje Washingtonu voči Iraku. Nie je náhoda, že sa najskôr zastavil práve v Taliansku, ktoré (spolu s Veľkou Britániou) najhlasnejšie podporuje Spojené štáty. Donald Rumsfeld konštatoval, že zložitá 12-ročná cesta sa končí, a že okrem diplomacie ani obmedzená vojenská akcia neprinútila irackého prezidenta Saddáma Husajna spolupracovať s medzinárodným spoločenstvom. AUDIO: „Naliehavosť vyvoláva fakt, že každý ďalší týždeň a mesiac je jeho program vývoja chemických, biologických a nukleárnych zbraní pokročilejší a riziko ich použitia väčšie – či už zo strany Iraku alebo teroristických sietí“. Po stretnutí s talianskym ministrom obrany Antoniom Martinom Donald Rumsfeld dodal, že „riziko nekonania je oveľa väčšie, ako riziko akcie“. Po 11.septembri 2001 sa totiž celkom zmenilo uvažovanie o bezpečnosti. Je zrejmé, že zásadne stúpla dôležitosť preventívnych vojenských útokov, ktoré majú teroristom prekaziť ich temné plány. A to aj napriek riziku, že takéto riešenie nebude populárne. Biely dom je odhodlaný nedopustiť opakovanie tragédie z New Yorku a Washingtonu. V posledných dňoch sa ale zvýšili obavy, že Bagdad v prípade útoku spojencov použije zbrane hromadného ničenia. Pripustil to aj americký prezident Bush, ktorý dokonca povedal, že Saddám Husajn dal svojim veliteľom rozkaz použiť takéto zbrane. Donald Rumsfeld to komentoval nasledovne: AUDIO: „Vysielame veľmi jasné signály ľuďom okolo neho, že je pre nich lepšie, aby tieto zbrane nepoužili“. Ako šéf americkej obrany dodal, ak by irackí velitelia tieto zbrane použili, oľutujú to ešte v momente, keď to urobia. Nie je celkom jasné, čo tieto slová znamenajú a aké varovania Washington Bagdadu adresuje. Vyskytli sa ale špekulácie, že v poslednej minúte sa Husajn bude snažiť zachrániť si vlastnú kožu odletom do Alžírska. Aj počas minulej vojny v Perzskom zálive mal totiž pre každý prípad pristavené lietadlo. Vtedy sa ale spojenci zastavili pred Bagdadom, takže ho nemusel použiť. Podľa špekulácií môže byť obsahom terajšieho signálu to, že v prípade použitia chemických či biologických zbraní Husajnovo lietadlo jednoducho nedoletí. Pozorne sledovaná bude víkendová návšteva Donalda Rumsfelda v nemeckom Mníchove. Práve tam sa totiž bude konať bezpečnostná konferencia, na ktorú prídu zástupcovia 28-ich krajín. Nemecko si medzi spojencami vyslúžilo povesť najtvrdšieho oponenta americkej politiky. Podarilo sa mu prekonať dokonca aj Francúzov či Grékov. Na rozdiel od Paríža či Moskvy dáva Berlín kategorické vyhlásenia, ktoré nepripúšťajú zmenu postoja. Donald Rumsfeld to ešte pred európskou cestou nepriamo komentoval. Keď hovoril na pôde Kongresu o krajinách, ktoré prisľúbili pomoc na obnovu Iraku, spomenul aj štáty, ktoré pomoc poskytnúť nechcú: AUDIO: „Zdá sa mi, že Líbya, Kuba a Nemecko naznačili, že nepomôžu v žiadnom prípade“. Inými slovami, Donald Rumsfeld zaradil Berlín do tej najhoršej spoločnosti. Nadväzuje to na jeho predchádzajúce výroky. Ešte nedávno hovoril o Francúzsku a Nemecku ako o „starej Európe“ a tvrdil, že ťažisko kontinentu sa presúva na východ. V Nemecku to vyvoláva rozporuplné reakcie. Opozícia sa cíti byť dotknutá, pretože práve ona je proamerická. Proti vojne sú ale odbory, cirkvi a vyše 80 percent obyvateľstva.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...