Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       7. február 2003 Adresátom Lukašenkovej podpory pre Irak sú zrejme jeho voliči Gabriel Sedlák Na začiatku tohto týždňa bieloruský prezident Alexander Lukašenka oznámil, že jeho krajina stojí v súčasnom irackom spore na strane Bagdadu. Analytici sa však domnievajú, že vyhlásenie tohto posledného diktátora starého kontinentu bolo adresované skôr vlastným voličom ako zahraničiu. Veľký úžitok z toho zrejme iracký prezident Saddám Husajn mať nebude, ale už je to tak: v Európe má aspoň jedného spojenca. Je ním Bielorusko, krajina, ktorá je na dobrej ceste k podobnej medzinárodnej izolácii, v akej žije ním podporovaný Irak. Bieloruský prezident Alexander Lukašenka prijal v pondelok poverovacie listiny od nového irackého veľvyslanca v Minsku Salmana Zeydana. Pri tejto príležitosti povedal, že jeho krajina podporuje Irak tak ako je to v súčasnej situácii len možné. Ako pritom sám zdôraznil, nie je to náhoda, že irackého diplomata prijal v čase zvyšujúceho sa amerického tlaku na odzbrojenie Iraku, či už dobrovoľné, alebo z donútenia. Lukašenka zároveň zdôraznil, že jeho podpora Iraku neznamená vojenskú spoluprácu a že Bielorusko neurobí nič, čo by znamenalo porušenie protiirackých sankcií OSN. Minsk vlani čelil obvineniam, že predal Iraku zbrane. Čo teda vlastne znamená Lokašenkova podpora pre Bagdad? V materiálnom zmysle slova veľmi málo, hovoria analytici. A jeden z nich, Alexander Klaskovsky z bieloruských internetových Novostí, pokračuje. AUDIO: „Takéto vyzývavé vyhlásenie je pravdepodobne adresované bieloruským voličom a jeho cieľom je vylepšenie imidžu silného politika, ktorý sa nebojí nikoho, ani Ameriky. To je veľmi dôležitá súčasť Lukašenkovho imidžu doma. Aj on sám seba prezentuje ako odvážneho politika, ktorý sa nebojí postaviť sa najsilnejším štátom sveta.“ S týmto názorom súhlasí Valerij Karbalevič z minského Strategického strediska, ktorý o Lukašenkovom vyhlásení hovorí. AUDIO: „Myslím, že ho to neurobí menej populárnym a že mu to neublíži. Lukašenka sa obrátil na voličov s mentalitou sovietizovaných Bielorusov, ktorí si myslia, že žijú stále v Sovietskom zväze. Ich postoje k svetu majú stále sovietsky štýl. V Sovietskom zväze bol Západ vnímaný ako nepriateľ a tretí svet ako vykorisťovaný a priateľský. Lukašenka sa snaží držať tejto cesty sovietskej propagandy.“ Podľa decembrového prieskumu verejnej mienky, ktorý uskutočnil istý nezávislý inštitút v Minsku, by v prezidentských voľbách volilo Lukašenku asi 30 percent voličov, čo je o 20 percent menej ako rok predtým. Lukašenkovo znovuzvolenie je však hypotetická otázka, keďže bieloruská ústava umožňuje vykonávať funkciu hlavy štátu iba dvakrát. Lukašenka však vlani povedal, že by mohol zostať prezidentom aj naďalej a že je pripravený vykonať všetko potrebné pre príslušnú zmenu ústavy. A keďže Lukašenkova politická prax priniesla množstvo dôkazov o tom, že v jeho režime nič nie je nemožné - vrátane neprehľadnosti posledných prezidentských volieb, ktorých výsledok Západ neuznal – o jeho odhodlaní zostať v úrade netreba pochybovať. Takže jeho slová podpory pre Irak je treba vidieť v kontexte zbierania bodov, ktoré sa hodia pred prezidentskými voľbami v roku 2006. Okrem toho, ako pripomína Valerij Karbalevič, jeho postoj je v súlade so zahraničnou politikou Bieloruska. AUDIO: „Toto stanovisko nie je úplne neočakávané, pretože vzťahy medzi Bagdadom a Minskom sú v posledných rokoch bližšie. Spolupráca medzi nimi je politická a možno aj vojenská. Vieme tiež, že vzťahy medzi Spojenými štátmi a Bieloruskom sú neustále napäté. Je úplne logické, že v tomto konflikte je Bielorusko na strane Iraku. Bolo by prekvapujúce, ak by to bolo naopak.“ Tak ako sa v poslednom čase upevňujú bielorusko-iracké kultúrne a obchodné vzťahy, rastie Lukašenkova izolácia voči západnému svetu. Od vlaňajšieho novembra platí pre Lukašenku a sedem jeho ministrov zákaz vstupu do 14 z 15 krajín Európskej únie. K tomuto kroku neskôr pristúpili aj ďalšie západné štáty. Lukašenkovi tak nezostáva nič iné, ako hľadať priateľov, kde je to len možné. Hovorí Alexander Klaskovsky. AUDIO: „V jednom zo svojich posledných vystúpení, bolo to minulý piatok v Kyjeve, hovoril Lukašenka o Iraku, ale aj o Severnej Kórei, pričom povedal, že sa netreba posmievať ľuďom, ktorí majú jadrové zbrane. V jeho slovách bolo cítiť akýsi súcit. Akoby chcel povedať, že aj Bielorusi sú malý, ale hrdý národ. V podobnom duchu sa viackrát vyslovil o Kube a Líbyi. Je známe, že zástupcov Líbye, Iraku a Kuby je možné vídať pri rôznych diplomatických príležitostiach v Minsku.“ Lukašenkova zahraničná politika, ak už nehovoríme o domácej, by sa teoreticky mohla stať nočnou morou Kremľa. Bielorusko a Rusko predsa vytvorili akúsi spoločnú úniu a zbližovanie oboch postsovietskych republík je hlavným politickým cieľom Lukašenkovej politiky. O smiešnosti Lukašenkovej postavy a moci však svedčí skutočnosť, že podobné výstrelky, akým bolo vyslovenie jednoznačnej podpory Iraku, neberú v Moskve na veľkú váhu. Avšak Lukašenkov režim vyvoláva len akýsi „smiech cez slzy“, ktoré normálny človek roní pri pohľade na jeho obete.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...