Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       10. február 2003 Zdravie a bohatstvo nemusia kráčať ruku v ruke Martin Votruba, Pittsburgh Náš americký spolupracovník Martin Votruba hovorí o ekonomických výskumoch, ktoré sa usilujú vysvetliť zistenú zarážajúcu súvislosť medzi nárastom nezamestnanosti a zlepšením zdravia obyvateľstva. Kým denníky v strednej Európe čitateľov znepokojujú, že po vstupe do klubu tých najbohatších — teda do Európskej únie — sa tam zaradia k najchudobnejším, prieskum amerických štatistík za takmer 4 desaťročia ukazuje, že bohatnúť môže byť, takpovediac, škodlivé zdraviu. Jeden z profesorov ekonómie Severokarolínskej univerzity pod dojmom výskumu dokonca svoju štúdiu pripravenú na vydanie provokatívne nazval “Z dobrých časov sa človekovi robí zle”. No je ozaj možné, že v obdobiach väčších hospodárskych problémov zomiera menej ľudí? Porovnanie zdravotných a hospodárskych štatistík nielen zo Spojených štátov, ale z ďalších vyše 20 rozvinutých krajín ukázalo znova a znova rovnaké takmer šokujúce súvislosti. Keď v posledných desaťročiach niekde stúpla nezamestnanosť o 1%, počet úmrtí napríklad na choroby srdca, pečene, ale aj na zápaly pľúc a chrípku poklesol približne o pol a viac percenta. A nejde len o úmrtia. Keď sa zvšuje nezamestnanosť, ubúda sťažností na najrozmanitejšie choroby, vrátane v priemere takmer 9%-ného poklesu problémov s medzistavcovými platničkami v chrbtici, kedykoľvek nezamestnanosť vzrástla o ďalšie 1%. Americkí ekonómovia sa nazdávajú, že príčiny sú dvojaké. Na jednej strane — a to majú doložené — v obdobiach hospodárskeho poklesu zamestnávatelia od ľudí vyžadujú menej nadčasových hodín, a tak viacerí zrejme trávia voľný čas výletmi, v telocvičniach a podobne, teda zdraviu prospešnou činnosťou. Zároveň sa predpokladá, že keď za hospodárskych problémov klesá kúpna sila, časť ľudí možno obmedzuje výdaje na škodliviny ako cigarety, alkohol a tučné jedná. No hoc sa údaje o hospodárskom raste a úmrtnosti zdajú málo povzbudzivé, predbežné závery amerických odorníkov vyznievajú optimistickejšie. Terajšie výskumy sa totiž zamerali na porovnávanie jednotlivých, a teda pomerne krátkych období striedajúceho sa hospodárskeho rastu a poklesu. V takomto časovom rozpätí sa napríklad pri rýchlom zlepšovaní hospodárskej situácie zrejme prejavuje zdravotný dopad dlhých hodín strávených na pracovisku, dokým zamestnávatelia nie sú schopní prijať nových zamestnancov. K väčším zdravotným problémom a vyššej úmrtnosti vtedy možno prispievajú aj zatiaľ nepreskúmané dôsledky bohatnutia: ako pribúdajúce nehody pri častejších cestách autom a dovolenkách na lyžovačke, alebo úrazy pri rozmáhajúcej sa výstavbe nových domov. Americkí odborníci teda predpokladajú, že hospodársky rast z dlhodobého hľadiska prináša lepšie zdravie; a že z krátkodobého hľadiska sa človek vždy môže z niečoho radovať — v čase vzrastu z lepších platov a v čase poklesu z lepšieho zdravia, ku ktorému napokon môže človek rozumným využívaním času a peňazí prispievať, aj keď práve bohatne.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...