|
|
| |
|
Dnes je sobota, 26. júl 2008 |

|
|

|
10. február 2003
|
Skončila sa hra, alebo ešte dlho nie
|
Miroslav Neoveský
|
Po tom, čo v stredu minulého týždňa Colin Powell predložil Bezpečnostnej rade dôkazy o irackej vierolomnosti, odleteli na víkend do Bagdadu šéfovia inšpekčných tímov OSN, Hans Blix a Mohhamed el Baradej. Vrátili sa s poloprázdnym, alebo poloplným pohárom? V našom washingtonskom štúdiu pripravil k tomu príspevok Miroslav Neoveský.
Po skončení rozhovorov s predstaviteľmi irackého režimu Hans Blix na tlačovej konferencii v Bagdade okrem iného povedal:
AUDIO
„Rozlišujeme medzi spoluprácou v procesnej sfére a spoluprácou v podstatných otázkach. A Irak nám dosť pomohol, pokiaľ ide o otázky procesu. Spolupráca v tom, čo my nazývame podstatou, teda v riešení ostávajúcich otázok odzbrojenia, bola oveľa, oveľa menej dobrá.“
Z takejto „šalamúnskej“ odpovede nielenže vidno, že Hans Blix je diplomat, ale zároveň to každému ponecháva voľbu, čo si z toho vyberie. To sa odráža aj v názoroch expertov a komentátorov. Podľa jedných možno očakávať piatok, teda deň keď Hans Blix a Mohammed el Baradej predložia svoju správu Bezpečnostnej rade, s „opatrným optimizmom“. Podľa tých druhých, ak sa do piatku nestane zázrak a Bagdad nepredloží inšpektorom úplný zoznam zbraní a programov zbraní a nesprístupní svoje podzemné skladiská a nepristaví aspoň osemnásť pojazdných laboratórií, tak sa svet bude musieť rozhodnúť.
V tejto súvislosti treba vidieť aj francúzsko-nemecký návrh vyslať do Iraku ďalších inšpektorov spolu s „modrými prilbami“, teda jednotkami OSN. Vyslovil sa k tomu aj americký minister zahraničných vecí v jednom zo včerajších televíznych programov. Colin Powell, ktorý je všeobecne považovaný za jedného z tzv. „holubov“, čiže umiernených predstaviteľov v Bushovej administratíve, okrem iného povedal:
AUDIO
„Neriadia sa tým, čo hovorí rezolúcia 1441. Táto rezolúcia, schválená jednomyseľne, a Francúzi za ňu tiež hlasovali, jasne hovorí, že Irak má zbrane hromadného ničenia a že porušil 16 predchádzajúcich rezolúcií. Francúzi s tým súhlasili. A povedali sme v nej, že dávame Saddámovi Husajnovi poslednú šancu. Túto poslednú šancu má teraz už tri mesiace. Ak by bol urobil, čo mal urobiť, teda predložiť všetky dokumenty, dovoliť rozhovory s vedcami, tak by bola potrebná iba hŕstka inšpektorov.“
Hodné zmienky je v tejto súvislosti aj to, že nemecký denník „Süddeutsche Zeitung“ v jednom z komentárov poukazuje presne na to, čo Colin Powel. Totiž na to, že francúzsko-nemecký návrh je odklonom od rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1441 a dodáva, že na prvý pohľad je síce namierený proti Iraku, ale zrovna tak, ba možno viacej, aj proti Washingtonu. Nuž a „Süddeutsche Zeitung“ sotva možno označovať za proamerický.
Mnohí tiež tvrdia, že iracký postoj sa mení a poukazujú na to, že asi desiatke svojich vedcov dovolil, aby sa mohli zhovárať s inšpektormi OSN. Áno. V bagdadskom hoteli Hilton, čo je asi to isté, ako keby komunistický režim v bývalom Československu bol dovolil západným novinárom a diplomatom hovoriť s disidentmi v pražskom hoteli Jalta alebo Alcron, či v bratislavskom Devíne. Inými slovami, predstaviteľ režimu síce priamo prítomný nebol, ale keďže „steny majú uši“, tak režim vedel a vie o každom vyslovenom slove. Je teda pohár, dovezený Hansom Blixom a Mohammedom el Baradejom poloprázdny, alebo poloplný? Posúďte sami.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|