Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       10. február 2003 V NATO sa prehlbuje spor kvôli obrane Turecka Anna Šišková Nezhody medzi Európou a Spojenými štátmi ohľadom ďalšieho postupu voči Iraku už výraznejšie snáď byť ani nemôžu. Okrem transatlantického sporu je tu však ešte spor európsky, jednotlivé krajiny majú tiež rozdielne názory. Grécko, ktoré predsedá Európskej únii, chce kvôli Iraku zvolať mimoriadny summit Únie. Ten sa zrejme uskutoční niekedy na budúci týždeň a európski politici majú na ňom diskutovať o tom, čo ďalej... Ešte predtým – v piatok majú totiž svoju ďalšiu správu predniesť šéfovia zbrojných inšpektorov OSN. Turecko dnes požiadalo o mimoriadne konzultácie Severoatlantickej aliancie, keďže Francúzsko, Belgicko a Nemecko vetovali prípravy na obranu Turecka, v prípade, že by naň zaútočil Irak. Vzťahy medzi Spojenými štátmi a Európou sú momentálne v štádiu, kedy sa očakáva, že Washington zruší stretnutie medzi predstaviteľmi Európskej únie a Spojených štátov, ktoré sa malo konať 27. februára. Hovorca gréckeho ministerstva zahraničných vecí v pondelok otvorene hovoril o kríze. Akékoľvek iné označenie toho, čo sa medzi Spojenými štátmi a Európou momentálne deje, by bolo asi príliš mierne. Po vlne kritiky americkej politiky voči Iraku - Spojené štáty rozladilo rozhodnutie Nemecka, Francúzska a Belgicka oddialiť plánovanie ochrany Turecka pred prípadnými irackými útokmi. Tieto krajiny v sobotu ostro kritizoval na medzinárodnej konferencii v Mníchove americký minister obrany Donald Rumsfeld. „Článok 5 zaväzuje ostatné členské krajiny Severoatlantickej aliancie brániť Turecko, v prípade, že by sa stalo terčom irackého útoku. Tí, ktorí tak robia riskujú, že narušia dôveryhodnosť aliančného spojenectva.“ Belgicko, Francúzsko a Nemecko svojím vetom porušili takzvanú tichú procedúru. Tá je rozhodovacím procesom, umožňujúcim generálnemu tajomníkovi NATO, alebo ktorémukoľvek zástupcovi členskej krajiny Aliancie v Severoatlantickej rade presadiť konsenzus. Generálny tajomník stanovuje pri rozhodovaní o jednotlivých problémoch termín. Ak sa do stanoveného termínu nikto neozve, rozhodnutie nadobudne platnosť v podobe, v akej bolo navrhované. To je to, čo sa v prípade obrany Turecka nestalo. Inými slovami, ak by sa dodnes nikto neozval, plánovanie obrany Turecka pred irackým útokom by automaticky napredovalo. Turecko v obavách, že jeho obrana nebude zaistená včas, zas využilo článok 4 zakladajúcej zmluvy NATO. Ten umožňuje konzultácie v prípade, že je ohrozená územná celistvosť, politická nezávislosť, alebo bezpečnosť niektorého člena Aliancie. Podľa generálneho tajomník Georga Robertsona je to vôbec prvýkrát, čo o využitie článku niektorý členský štát požiadal. Potom, čo dnešné ranné stretnutie Aliancie neprinieslo žiaden konsenzus Robertson pripustil, že Aliancia čelí „náročnej“ situácii. „Nepochybne ide o vážnu situáciu. Spojenci však mali názorové rozdiely už aj v minulosti a určite ich budú mať aj v budúcnosti. Dôležité je dospieť ku konsenzu, som si istý, že tam dospejeme.“ Robertson zdôraznil, že nezhoda je „technického charakteru“ a ovplyvní iba načasovanie plánovania tureckej obrany. Podľa neho sa všetci zhodujú v tom, že je povinnosťou Aliancie zaistiť bezpečnosť Turecka, ako jedného zo spojencov. Americkí predstavitelia svorne kritizovali postup troch krajín a varovali, že Aliancii hrozí strata dôveryhodnosti. Na to, či možno Belgicko, Francúzsko a Nemecko obviniť narušovania jednoty v Aliancii Roberston odpovedal nasledovne: „Nezvaľujem vinu. Tri krajiny porušili ticho. Generálny tajomník Aliancie však naznačil, že spomínané tri štáty sa vydali nebezpečnou cestou, ktorá môže byť v rozpore so základnými cieľmi Aliancie. Roberston zdôraznil, že tri krajiny bude treba presvedčiť, aby súhlasili so začiatkom obranného plánovania Turecka. To okrem iného predpokladá prípravy na rozmiestnenie protiraketovej obrany, prieskumných lietadiel AWACS, ako aj protichemickej jednotky. Súkromne predstavitelia Aliancie hovoria o Robertsonovej frustrácii z toho, že sa obranné povinnosti Aliancie spájajú s diskusiami OSN o Iraku. Nemecko, Francúzsko a Belgicko argumentujú tým, že rozhodnutie NATO by vyslalo signál, že vojna s Irakom je nevyhnutná. Robertson, Spojené štáty a 15 členských krajín Aliancie je presvedčených, že obe veci treba posudzovať oddelene. Severoatlantická rada má o celej záležitosti rokovať dnes a pravdepodobne aj zajtra - až dovtedy, pokiaľ sa spor nevyrieši.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...