|
|
| |
|
Dnes je streda, 9. júl 2008 |

|
|

|
14. február 2003
|
Sv. Valentín: Stále viac Američanov bez partnera
|
Martin Votruba, Pittsburgh
|
Náš americký spolupracovník Martin Votruba pri príležitosti dnešného svätého Valentína hovorí, že Američania síce hľadajú lásku ako voľakedy, ale že ich čoraz viac žije bez partnera.
Výrobcovia pozdravov, čokolády, medvedíkov, erotickej spodnej bielizne a množstva iného tovaru už pred desaťročiami presvedčili Američanov, že to sú veci, aké treba nevyhnutne darúvať tým, ktorých ľúbime, a to práve na svätého Valentína. Podobná masová reklama už vytvára novú valentínsku tradíciu aj v bývalej komunistickej Európe. No za toľkým obchodníkmi vytvoreným vyjadrovaním lásky sa v Spojených štátoch skrýva skutočnosť, že dnes až 40% dospelých žije bez partnera. To je rekord; a popri rozvedených a ovdovených medzi nimi dosahuje historicky najvyššie precento aj počet ľudí, ktorí nikdy v manželstve nežili.
Odborníci na to nemajú nijaké jednoduché vysvetlenie. Ľudia im pritom v prieskumoch dávajú protirečivú odpoveď: hoc sa napríklad počet tých, čo sa nikdy nezosobášili, za posledné štvrťstoročie takmer zdvojnásobil, precento ľudí, ktorí hovoria, že sa chcú zaľúbiť a žiť s partnerom, zostáva rovnaké.
Američania uvádzajú rozličné príčiny, prečo im to nevychádza. K najčastejším patrí nedostatok príležitosti niekoho stretnúť. Vraj majú veľa práce, často sa sťahujú, bývajú vo vlastných domoch v nekonečných predmestiach s malou hustotou obyvateľov, a teda ďaleko od kaviarní a podobných miest, kde sa ľudia zoznamujú.
No také argumenty nie sú dostatočne podložené. Američania často chodia do nákupných stredísk, telocviční, do kostola, na prechádzky so psom. A desiatky miliónov hľadajú zoznámenie na internete, čo nie tak dávno ešte neexistovalo.
Psychológovia a sociológovia sa nazdávajú, že jedna z príčin môžu byť stúpajúce a čoraz nerealistickejšie očakávania. Reklama, film a televízia Američanov zaplavujú predstavami neexistujúcich ľudských fantázií vytvorených množstvom mejkapu, presne voleného osvetlenia a záberov neraz upravených počítačmi, a to všetko je pritom navŕšené na postavu a tvár aké má — zväčša len krátky čas — jeden človek zo státisícov. To, spoločne s americkou rodinnou a školskou výchovou k dosahovaniu toho, čo sa pokladá za najlepšie, vraj čoraz viac ľudí vedie k podvedomému pocitu, že fantázia z reklám a oznamovacích prostriedkov je skutočnosť, ktorá ich čaká nielen povedzme na polici v supermarkete, ale aj v ich okolí ako budúci partner.
Na jednej strane by sa teda mohlo zdať, že rastúci počet ľudí žijúcich samostatne je výsledok prechodu od dávnych manželstiev dohodnutých rodičmi k slobode výberu partnera v americkej spoločnosti, ktorej bohatstvo súvisí s podnecovaním spotreby a lákaním ľudí k obrazovkám ukazovaním nereálnych postáv a tvárí. No americkí odborníci váhajú. Vysvetlenie zrejme bude zložitejšie. Napríklad krajina tak chudobná a s tak živou tradíciou dohodnutých manželstiev ako India totiž má ľudí žijúcich bez partnera ešte viac.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|