Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       15. február 2003 Protichodné stanoviská naďalej rozdeľujú Bezpečnostnú radu Miroslav Neoveský Diskusia, ktorá v Bezpečnostnej rade včera nasledovala po prednesení správ šéfinšpektorov OSN Hansa Blixa a Mohameda el Baradeiho, jasne ukázala pretrvávajúce rozpory medzi členmi rady, najmä tými stálymi. S niektorými reakciami na včerajšie dianie v Organizácii spojených národov vás oboznámi z nášho washingtonského štúdia Miroslav Neoveský. Hoci Hans Blix vo svojej správe obvinil Bagdad z niektorých nedostatkov a porušení v deklarácii o zakázaných zbraniach, tak sa švédsky diplomat veľmi starostlivo vyhol tomu, aby o Bagdade povedal, že neplní a úplne porušuje rezolúcie OSN. Podľa mienky expertov Blixovou snahou bolo, aby neposilnil postavenie Spojených štátov a Veľkej Británie na jednej a Francúzska, Číny a Ruska na druhej strane, aj keď obom stranám poskytol dostatok munície. Judith Kipperová, expertka washingtonského Centra pre strategické a medzinárodné štúdie hovorí: AUDIO „Myslím si, že celú vec zahalil do ešte hustejších oblakov, keďže jeho správa znela „trocha spolupráce tu je, ale veľmi málo a ešte stále nie je jednoznačná!“ Zároveň však experti varujú, že správa obsahuje dostatok podstatných faktov, ktoré by mohli poslúžiť Washingtonu ako opodstatnenie vojenského zásahu „koalície ochotných“ proti Iraku. Napríklad, hoci Mohamed el Baradei povedal, že doteraz inšpektori neobjavili nijaké dôkazy o zakázaných nukleárnych aktivitách, tak mnohé otázky ešte podrobujú skúmaniu. Na jednom mieste bol aj Hans Blix oveľa ostrejší, keď hovoril, že deklarácia, ktorú Irak predložil 7.decembra, napriek jej rozsahu prepásla šancu poskytnúť čerstvý materiál a dôkazy, potrebné na zodpovedanie otvorených otázok. Expert washingtonskej ustanovizne CATO Institute Ted Galen Carpenter mieni, že správa poskytla Washingtonu dostatok munície a pokračuje: AUDIO „Ak ste počúvali celú správu, tak Blix v skutočnosti naznačil, aby inšpekcie pokračovali. Mal dojem, že sú produktívne a že nie je nutné uchýliť sa k vojenskej akcii. Myslím si však, že administratíva môže tieto pasáže pohodlne ignorovať a jednoducho poukazovať na nedostatočnú spoluprácu Iraku ako opodstatnenie vojenského zásahu.“ A prvé reakcie z Bieleho domu, napríklad vyhlásenie jeho hovorcu Ariho Fleischera na pravidelnej tlačovej konferencii, to istým spôsobom potvrdzujú. Čo však bude ďalej? Washington a Londýn vypracovali návrh rezolúcie, ktorá by výslovne oprávnila k použitiu sily a nie je vylúčené, že návrh predložia už tento víkend. Inými slovami, na amerických a britských predstaviteľov čaká obdobie horúčkovitej diplomatickej činnosti. Aby takáto rezolúcia prešla, na to potrebujú aspoň deväť súhlasných hlasov za predpokladu, že ani Rusko, ani Francúzsko a ani Čína nepoužijú právo veta. Tak americký minister zahraničných vecí Colin Powell, ako aj britský premiér opätovne zdôraznili, že dúfajú, že sa Irak podarí odzbrojiť mierovou cestou. Ale k tomu tiež treba, ako povedal dnes na konferencii britskej Labour Party Tony Blair, aby aj Bezpečnostná rada bola rozhodná: AUDIO „Nech sú Spojené národy cestou, ako naložiť so Saddámom. Ale nech Spojené národy tiež mienia, čo hovoria a robia, čo mienia!“ A podľa radu expertov, medzi nimi aj citovaných Judith Kipperovej a Teda Carpentera, možno očakávať zmenu postoja Francúzska. Domnievajú sa, že Paríž síce nebude hlasovať za novú rezolúciu, ale ani nepoužije právo veta, aby ju zamietol. A ako sa ukázalo už viac ráz v minulosti, aj Rusko a Čína, by mohli francúzsky príklad nasledovať.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...