|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 16. október 2008 |

|
|

|
19. február 2003
|
Turecko sa pokúša vyťažiť maximum z irackej otázky
|
Daniel Raus
|
Amerika je odhodlaná zmeniť režim v Iraku. Keďže prestáva veriť, že jeho odzbrojenie sa podarí mierovými prostriedkami, sústreďuje v oblasti značnú vojenskú silu. Pozoruhodný je v celej záležitosti postoj Turecka, ktoré sa snaží vyťažiť zo situácie maximum.
Zdá sa, že Turecko sa postavilo k otázke Iraku obchodne. Na kompenzácie za prípadné straty žiada od Ameriky obrovské peniaze. Pôvodná suma bola šokujúca: 92 miliárd dolárov.
Teraz ju Ankara znížila na 10 miliárd, ale s tým, že pôžičky a nečakané výdavky by tvorili ďalších 20 miliárd a po pol roku by sa vyčíslili ďalšie náklady. Washington ponúka dve alternatívy: buď 6 miliárd ako grant, alebo 4 miliardy ako grant plus 20 miliárd na úvery.
Rozdielne názory na peniaze sprevádzajú tiež rozpory v otázke času. Ankara sa neponáhľa. Americký veľvyslanec v krajine polmesiaca Robert Pearson ale zdôraznil, že pre Washington má čas zásadnú dôležitosť:
AUDIO: „Čas je pre nás kľúčový. Obe strany usilovne pracujú na dohode a ja dúfam, že riešenie sa dosiahne“.
Nie je tajomstvom, že Turecko využíva situáciu na vylepšenie svojej ekonomiky, krívajúcej na obidve nohy. Podľa domácich kritikov hrá ale nebezpečnú hru – môže totiž stratiť peniaze aj podporu najdôležitejšieho spojenca, teda Washingtonu. S tým súvisí aj otázka prítomnosti amerických vojakov na tureckom území. Prezident Ahmet Sezer tvrdí, že je na to potrebná ešte jedna rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN:
AUDIO: „Od počiatku hovoríme, že prítomnosť cudzích jednotiek v Turecku je možná iba v súlade s medzinárodným právom. Z tohto hľadiska sa domnievame, že by mala nasledovať nová rezolúcia Bezpečnostnej rady“.
Dodajme, že Ankara začala cúvať po ústretovom rozhodnutí parlamentu, ktorý odobril technické vylepšenie tureckých základní a prístavov. 500 amerických špecialistov už je na mieste a inštaluje tam dôležité systémy. Washington si teda myslel, že turecký postoj bude jasný. Nasledovala však studená sprcha. Šéf vládnej strany (a politicky najvplyvnejší muž v krajine) Recep Tayyíp Erdogan totiž povedal, že vylepšenie základní a pomoc voči Iraku sú dve rôzne veci:
AUDIO: „Naši americkí priatelia si nesmú myslieť, že rozhodnutie parlamentu o modernizácii základní a prístavov znamená, že sme sa vydali na nezvratnú cestu podpory“.
Prečo je Turecko také dôležité? Ak príde vojna v Iraku, útok spojencov by mal smerovať nielen z juhu (cez Saudskú Arábiu), ale aj zo severu, teda z Turecka. Podľa expertov by severný front urýchlil celú operáciu a predovšetkým: znížil by celkovú nebezpečnosť, čo znamená menej prípadných obetí.
Kvôli postojom Ankary začali už ale vojenskí plánovači pracovať aj na alternatíve bez severného frontu. Aj v takom prípade by síce americkí vojaci prichádzali aj zo severu, avšak v podstatne menšom počte, pričom by ich tam museli najskôr dopraviť lietadlá z juhu.
Celá záležitosť má ešte jeden dôležitý rozmer. Práve na severe Iraku sú Kurdi, ktorí môžu predstavovať zdroj nestability. Jednak na nich môže Saddám Husajn cieľavedome zaútočiť, jednak sa môžu spojiť s tureckou kurdskou menšinou a pokúsiť sa využiť situáciu na boj za nezávislý Kurdistan.
V prípade, že v Turecku budú americkí vojaci, stabilita bude na ich pleciach. Ak tam nebudú, zostane všetko na Turkoch, ktorí môžu postupovať neprimerane tvrdým spôsobom a navyše si môžu v oblasti riešiť svoje vlastné problémy. Ankara vyjadruje obavy najmä o kurdské mestá Mosul a Kirkuk, kde sa ťaží ropa.
Napriek terajším rozporom sa dá očakávať dohoda medzi Ankarou a Washingtonom. Turecko potrebuje Ameriku viac ako Amerika Turecko. Pripomeňme, že Washington pomáha tureckému hospodárstvu vo všetkých hospodárskych krízach, upokojuje často iskriace vzťahy s Gréckom a podporuje kandidatúru Turecka na členstvo v Európskej únii. Ak by teda Ankara prepásla terajšiu príležitosť, bol by to pre ňu mimoriadne zlý obchod – ak už sa na vojnu v Iraku takto pozerá.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|