Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 13. október 2008       20. február 2003 Turecko chce za účasť v Iraku od USA písomné záruky finančnej pomoci Gabriel Sedlák Turecko chce písomné garancie Ameriky o finančnej pomoci, a to ešte predtým, ako bude jeho parlament rozhodovať o účasti v prípadnej vojna v Iraku. Dodajme, že pôvodnú žiadosť o neuveriteľných vyše 90 miliárd dolárov zredukovala Ankara zhruba na tretinu. Aj to je ale viac, ako ponuka Washingtonu. Spojené štáty vyhlasujú, že čas sa kráti pre Turecko, aby prijalo ponuku finančných kompenzácií za straty kvôli prípadnej vojne v Iraku. Washington je netrpezlivý a ťažko nesie fakt, že Ankara zobrala celú záležitosť viac menej obchodne a začala tvrdo vyjednávať o astronomických sumách. Na druhej strane Turecko tvrdí, že dodnes nesie následky vojny v Perzskom zálive a embarga na Irak. Hovorca washingtonského Bieleho domu Ari Fleischer zdôraznil, že Turecko je pre Ameriku veľmi dôležité, nie však nevyhnutne potrebné: AUDIO: „Turecko je samozrejme potrebným partnerom zo strategického hľadiska. Ale americká armáda je dostatočne pružná, aby v prípade akéhokoľvek rozhodnutia Spojené štáty uskutočnili úspešne vojenské operácie“. Dodajme, že dôležitosť Ankary má prinajmenšom dva dôvody. Prvý je strategický. Z Turecka by totiž smeroval, v prípade útoku na Irak, severný front. Ten by bol dôležitým doplnkom hlavného, južného frontu z Kuvajtu a zo Saudskej Arábie. Podľa expertov by severný front urýchlil celú operáciu a predovšetkým: znížil by celkovú nebezpečnosť, čo znamená menej prípadných obetí. Druhým dôvodom je fakt, že Turecko je jediným moslimským členom Atlantickej aliancie. Pôsobí teda nepriamo ako príklad sekulárneho štátu a demokracie (akokoľvek krehkej) v islamskom svete. Stratiť Turecko by znamenalo stratu aj tohto ojedinelého záchytného bodu americkej zahraničnej politiky. Takmer 95 percent Turkov je ale proti vojne v Iraku. Prebiehajú tam protiamerické demonštrácie a vládna strana sa utieka k populistickým vyhláseniam. Turecká politologička, žijúca vo Washingtone, Zeyno Baranová však tvrdí, že napriek tvrdým vyjednávaniam nechce Turecko, aby prípadný konflikt prebiehal bez neho: AUDIO: „Myslím si, že ak bude vojna v Iraku, Ankara bude chcieť byť jej súčasťou, aspoň zabezpečením vzdušného priestoru. Už teraz poskytuje základňu Incirlik americkej a britskej armáde. Budú teda chcieť mať limitovanú účasť, ale aspoň takú, aby z nej mali prospech ako spojenci“. Kvôli váhaniu Ankary začali už vojenskí plánovači pracovať aj na alternatíve bez severného frontu. Aj v takom prípade by síce americkí vojaci prichádzali aj zo severu, avšak v podstatne menšom počte, pričom by ich tam museli najskôr dopraviť lietadlá z juhu. Podľa bývalého vysokého predstaviteľa washingtonskej administratívy Anthonyho Cordesmana by však neúčasť Ankary mimoriadne skomplikovala situáciu. AUDIO: „Do Perzského zálivu máme prístup iba cez Kuvajt. Celý vojenský postup by teda bol obmedzený na jeden smer. To by mimoriadne skomplikovalo logistické problémy, dodávky materiálu, a náš postup by bol predvídateľný. Irak by ho dokázal predpovedať a vedel by, že je relatívne bezpečný na severe“. Aj Anthony Cordesman ale dodáva, že použitie tureckých leteckých základní by nemalo byť ohrozené, pretože už teraz využívajú Američania základňu Incirlik na stráženie severnej bezletovej zóny v Iraku.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...