Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       20. február 2003 Americké reakcie na francúzsku hrubosť Miroslav Neoveský Pondelňajšie výpady francúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraca proti krajinám strednej a východnej Európy, kandidujúcim na členstvo v Európskej únii, neušli pozornosti ani v Spojených štátoch. Z washingtonského štúdia Slobodnej Európy hovorí Miroslav Neoveský. Značne kriticky sa v amerických médiách hovorí a píše predovšetkým o postoji Francúzska v Bezpečnostnej rade OSN, ako aj v Severoatlantickej aliancii, kde Paríž spolu s Berlínom a Bruselom niekoľko dní blokovali poskytnutie obranných zariadení Turecku, jednému z devätnástich členov NATO. Elektronické médiá, ale aj tlač si však všimli aj „hubovú polievku“, ktorou Jacques Chirac obdaril v pondelok stredo- a východoeurópanov. V stredajšom vydaní denníka „Washington Times“ možno v komentári Tonyho Blankleyho okrem iného čítať aj toto: „S hrubosťou, ku ktorej pridal aj pokrytectvo, poučoval francúzsky prezident Poľsko, Českú republiku, Maďarsko a ďalšie krajiny, že „by mali mať aspoň minimum pochopenia pre tých ostatných v organizácii, ku ktorej chcú patriť.“ Komentátor pokračuje tým, že Jacques Chirac si vylieval zlosť vyhrážaním sa malým, keďže hlavný terč jeho útokov, totiž Spojené štáty, prítomné neboli. Svojich čitateľov tiež informuje o tom, že Veľká Británia, Španielsko a ďalší členovia Európskej únie navrhovali, aby na summit o Iraku, prizvali aj kandidátske krajiny. Francúzsko a Nemecko sa tomu ale vzopreli a tak, ako píše „Washington Times“ doslova, „mohol sa „hrdinský“ francúzsky prezident nehatene oháňať svojim verbálnym mečom a šibnúť neprítomných spojencov hrozbou ekonomického vydierania. Na inom mieste potom komentátor pripomína čitateľom, že všetky kandidátske krajiny, do ktorých sa francúzsky prezident pustil, boli na tej „nesprávnej strane železnej opony“, lebo mali tú smolu, že ich v posledných mesiacoch druhej svetovej vojny okupovala Červená armáda a tak boli nútené pol storočia žiť v nanútenom otroctve. Oproti tomu Francúzsko bolo okupované americkými, britskými, kanadskými a ďalšími jednotkami britského impéria, čo ich podobného osudu ušetrilo. „Ako si Francúzi dovoľujú pokúšať sa vydierať Poľsko, ale aj Čechov a Slovákov, ktorých pomohli predať v Mníchove?“ V závere potom autor komentára vo včerajšom vydaní „Washington Times“ Tony Blankley navrhuje: „Ak Francúzsko nechce s východoeurópanmi obchodovať, tak by sme ich mali pozvať my, aby sa pripojili k našej únii slobodného obchodu. Bolo by pre nás cťou slobodne obchodovať s národmi, ktoré si cenia slobodu. A ak by časom aj niektorí zo súčasných členov Európskej únie mali pri obchodovaní s Francúzmi pocity nevôle, tak by tieto dvere mali byť otvorené aj pre nich.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...