Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       21. február 2003 Inšpektori OSN a diplomacia Miroslav Neoveský Diplomacia je niekedy spletitá. Niektorí diplomati vznášajú občas obvinenia, ktoré vyvrátiť nie je ťažké, najmä pri pohľade na jasné fakty. Tejto hre nie sú ušetrené ani kuloáre Organizácie spojených národov. Príspevok s použitím materiálov spravodajcu Slobodnej Európy v OSN, Roberta McMahona, pripravil v našom washingtonskom štúdiu Miroslav Neoveský. Ruský minister zahraničných vecí Igor Ivanov včera povedal, že inšpektori OSN pracujú pod tlakom, aby poskytovali informácie, ktoré by sa dali použiť ako zámienka k vojne. AUDIO „Podľa informácií, ktoré máme, medzinárodní inšpektori zbraní sú vystavení silnému tlaku, aby opustili Irak, ako v roku 1998, alebo aby poskytli Bezpečnostnej rade hodnotenie, ktoré by bolo možné použiť ako dôvod k vojenskej operácii proti Iraku.“ Minister Ivanov však neuviedol, ani kto inšpektorov vystavuje tlaku, nemenoval nijakú krajinu a ani bližšie nevysvetlil spôsob, akým sú inšpektori vystavovaní tlaku a z ktorej strany. V Moskve iba dodal, že otázku vzniesol úmyselne, lebo chcel poukázať na dôležitosť objektívnosti správ inšpektorov, lebo na tom závisí aj rozhodovanie Bezpečnostnej rady. Rusko, ako aj dvaja ďalší stáli členovia Bezpečnostnej rady, Francúzsko a Čína naďalej odmietajú, čo i len uvažovať o vojenskej akcii, ako prostriedku na prinútenie Iraku, aby plnil svoje odzbrojovacie povinnosti. Hovorca šéfinšpektora Blixa, Ewen Buchanan, hoci nereagoval na výroky Igora Ivanova priamo, tak v rozhovore pre Slobodnú Európu povedal, že Hans Blix je v pravidelnom styku s mnohými vládami a dodal: AUDIO „Blix dostáva rady z mnohých členských štátov, ale je na ňom, aby napokon rozhodol o smere a spôsobe práce inšpektorov. Ako príklad: iba tento týždeň sa stretol s Greenstockom, Negropontem, s Nemcami, Francúzmi, Rusmi, a to je iba začiatok.“ Hans Blix osobne opakovane zdôraznil, že sa neriadi želaniami nijakého členského štátu. Minulý týždeň, predtým ako predniesol svoju poslednú správu, sa zišiel s bezpečnostnou poradkyňou amerického prezidenta, Condoleezou Riceovou. Niektorí komentátori a experti okamžite z toho vyvodili, že Riceová na neho naliehala, aby vo svojej správe väčšmi zdôrazňoval neplnenie podmienok Irakom. Vo svojej správe Hans Blix vyzdvihol pokroky irackej vlády v spolupráci s inšpektormi, hoci na druhej strane, ako uviedol, „rad otázok zostáva nezodpovedaných“. Medzičasom, ako uviedol Blixov hovorca Buchanan, Irak splnil už dávnejšiu požiadavku a predložil dodatočný zoznam ľudí, ktorí sa údajne podieľali na zničení materiálov irackého programu chemických a bakteriologických zbraní. Na druhej strane však inšpektori požiadali o súkromné rozhovory s ďalšími 30 irackými vedcami, ale neúspešne. Aj to potvrdzuje slová britského veľvyslanca v OSN Jeremyho Greenstocka, ktorý povedal: AUDIO „Ak pozeráte, čo robia na mieste, tak vidíte, že robia presne to, o čo ich Hans Blix a Mohammed el Baradei požiadajú, a tí rozhodujú nezávisle. Nevidím tu nijaký vonkajší tlak.“ A tak, aj vznášanie rôznych obvinení a dohadov, ako vidno aj z tohto príkladu, patrí medzi normálne prostriedky diplomatického zápolenia aj v Organizácii spojených národov. Skôr však možno povedať, že „práve tam“.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...