Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       24. február 2003 Američania sa pýtajú, koľko medveďov je „dosť“ Martin Votruba, Pittsburgh Kým na Slovensku okolo polovice 20.-teho storočia medveďov už takmer nebolo, v Spojených štátoch ich bolo celý čas pomerne dosť. No pri náraste ich počtu na Slovensku v posledných desaťročiach to začína byť v oboch krajinách podobné: veľa Američanov, podobne ako veľa Slovakov, sa sťažuje na škodu, akú medvede napáchajú, alebo na obavy, aké vyvolávajú pri pohybe ľudí v prírode. Americkí ochrancovia prírody však najnovšie obnovili kampaň proti údajným plánom Bieleho Domu vyčiarknuť hnedé medveďe zo zoznamu ohrozených živočíšnych druhov. Medvede sú v oboch krajinách najsilnejšie a pre človeka prakticky jediné nebezpečné dravce. Obavy pred nimi sú pradávne. Starí Slovania a starí Germáni v nich videli takú hrozbu, že si pre nich vymysleli prezývky, aby — ako si predstavovali — medveď nevedel, že o ňom hovoria, a nerozzúril sa. Preto sa dnes namiesto niekdajšieho pomenovania arktos dnes po slovensky hovorí medveď, teda pôvodne “jedák medu”, a po anglicky bear, čo bola kedysi iba prezývka “hnedý”. Dnes pravdaže ľudí pred nimi chránia nielen strelné zbrane, ale aj zorganizovaná správa území vo vlastníctve štátu a regulácia stavov zveri. V Spojených štátoch majú územia s osobitnou ochranou medveďov celkovú rozlohu ako polovica Slovenska. Kritici sa nazdávajú, že to už nie je potrebné. Pripomínajú, že zákon nehovorí o ochrane živočíšnych druhov donekonečna, ale do dosiahnutia ich želateľného stavu. Žiadajú nielen odstrel medveďov, ktoré sa podľa nich už premonžili, ale aj obmedzenie území, kde sú osobitne chránené. Americkí ekológovia na jednej strane pripúšťajú, že počty hnedých medveďov rýchlo narástli a že ich spoločenstvá sú veľmi životaschopné. — Ide totiž len o hnedých medveďov, známych aj pod menom grizzly, teda o ten istý druh, aký žije aj na Slovensku a inde v Európe. Osobitný americký druh čiernych medveďov tu chránený nie je. — No ekológovia zároveň uvádzajú rôzne dôvody, pre ktoré sa zákon podľa nich nesmie zrušiť. Napríklad doterajších asi sto rokov výskumu vraj nie je dosť na to, aby sa spoľahlivo zostilo, aké veľké spoločenstvá medveďov sú potrebné na ich prežitie bez ochrany. A obmedzenie medvedích chránených území by ich odtiaľ vytlačlo navždy, keďže by sa tam začali rozširovať ľudské sídla. No práve z toho smeru prichádza najbadateľnejší protitlak. Obyvateľstvo severozápadných oblastí Spojených štátov — a grizzly žije iba tam — rýchlo rastie a prisťahovalci chcú radšej bývať v prírodnom prostredí, ako v mestských domoch. Správy lesov uvádzajú, že s diskusiou o prípadnom vyčiarknutí medveďov spomedzi chránenej zveri nezačnú skôr, ako o rok a že vlastne ani len na spustenie debaty neexistujú konkrétne plány. Ochranári sú však voči úradom tradične nedôverčiví a najmä terajšiu vládu podozrievajú z plánov protichodných plánom ekológov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...