Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 5. júl 2008       25. február 2003 Irak a vierohodnosť Bezpečnostnej rady Miroslav Neoveský Veľká Británia, Spojené štáty a Španielsko predložili Bezpečnostnej rade návrh ďalšej, už 18-tej rezolúcie o Iraku. Návrh sa ani slovom nezmieňuje o vojenskej akcii proti Iraku, ale trvá na splnení podmienok rezolúcie 1441, ktorá hrozila vážnymi dôsledkami v prípade jej neplnenia. Naopak, Francúzsko a Nemecko predložili memoradnum, ktoré volá po predĺžení inšpekcií a ktoré má za cieľ zabrániť vojenskej akcii. Z Londýna a z Washingtonu počuť hlasy, že Bezpečnostná rada svojim postojom bude rozhodovať o budúcnosti OSN. Príspevok pripravil vo washingtonskom štúdiu Slobodnej Európy Miroslav Neoveský. Americký prezident Bush opakovane vyhlásil, že o vojenskom zásahu zatiaľ nerozhodol. Avšak posolstvo sprostredkúvané v kontaktoch na vysokej úrovni s vládami členských krajín Bezpečnostnej rady naznačuje, že vojenský zásah v Iraku je na spadnutie. Americkí a britskí predstavitelia v tejto súvislosti upozorňujú, že vlády, ktoré budú rozhodovať o ďalšom postupe voči Iraku, musia zvážiť, či predĺženie inšpekcií stojí za oslabenie či dokonca zničenie vierohodnosti Bezpečnostnej rady OSN. Bezpečnostná poradkyňa amerického prezidenta Condoleeza Riceová včera novinárom v Bielom dome povedala: „Pokúsime sa presvedčiť národy, že ich zodpovednosť ako členov Bezpečnostnej rady vyžaduje hlasovanie, ktoré posilní úlohy rady v medzinárodnej politike.“ Condoleeza Riceova uviedla ako príklad Severnú Kóreu a Irán, „kde na medzinárodnú pospolitosť čaká veľa tvrdej práce, a preto sa pokúsime presvedčiť národy, že Bezpečnostná rada musí byť silná“. K predloženému návrhu novej rezolúcie prezident George Bush včera v Bielom dome povedal: AUDIO „Je to chvíľa, v ktorej dúfame, že Spojené národy úspešne rozhodnú o tom, či tento orgán bude relevantným, keď svet bude konfrontovaný s hrozbami 21. storočia. Bude to orgán, ktorý tiež mieni, čo povie? Istotne dúfame, že áno. Lenže, tak alebo onak, Saddám Husajn v záujme mieru a bezpečnosti amerického ľudu bude odzbrojený!“ Onedlho po predložení návrhu novej rezolúcie sa medzi členmi Bezpečnostnej rady objavilo memorandum, vypracované Francúzskom, Nemeckom a Ruskom. Tieto krajiny v ňom v podstate iba zdôrazňujú svoj doterajší postoj, že po prvé, nová rezolúcia nie je potrebná, a po druhé, že inšpekcie v Iraku sú účinné a že inšpektorom treba len poskytnúť viacej času. Od včerajška teda kolujú v sídle Organizácie spojených národov dva dokumenty, ktoré by sotva mohli byť protichodnejšie: britsko-americko-španielsky návrh rezolúcie a francúzsko-nemecko-ruské memorandum. K tomu prvému sa vyslovil napríklad aj austrálsky premiér John Howard, hoci jeho krajina nie je členom Bezpečnostnej rady. Okrem iného povedal: AUDIO „Čítal som návrh a je mi ťažké logicky uveriť, že niektorý štát, ktorý pred pätnástimi týždňami hlasoval za rezolúciu 1441, by teraz nehlasoval za túto rezolúciu.“ Francúzsko-nemecko-ruské memorandum dnes zasa komentoval britský premiér Tony Blair. AUDIO „Čítal som memorandum, ktoré Francúzsko, Nemecko a Rusko predložili ako odpoveď na náš návrh rezolúcie. Treba ho uvítať aspoň z týchto aspektov: priznáva, že Saddám musí úplne odzbrojiť a priznáva, že Irak doteraz plne nespolupracoval.“ Nemecko-francúzsku pozíciu včera v Berlíne zopakoval nemecký kancelár Gerhard Schröder: AUDIO „Možno že to, čo odlišuje starú dobrú Európu od ostatných je skutočnosť, že európske národy majú hlboko v pamäti, čo znamená vojna. Možno že toto umožní lepšie pochopiť, čo spája Francúzsko a Nemecko v ich nádejách a v snahe o mierové odzbrojenie Iraku.“ Je viac ako isté, že o britsko-americko-španielskej rezolúcii sa bude hlasovať až po tom, čo túto sobotu Hans Blix predloží svoju písomnú správu a až túto správu prednesie aj ústne na zasadaní Bezpečnostnej rady 7. marca. A aj potom prebehne v Rade ešte rozprava, takže s hlasovaním o novej irackej rezolúcii, v poradí už 18-tej, sotva možno rátať skôr ako v polovici budúceho mesiaca. Dovtedy bude zrejme často počuť americko-britský argument, že to bude v istom zmysle aj hlasovanie o budúcnosti Organizácie spojených národov a jej Bezpečnostnej rady.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...