Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       26. február 2003 Ochota Iraku - príliš malá, príliš neskoro Miroslav Neoveský Šéfinšpektor OSN Hans Blix sa včera zišiel so svojim poradným zborom komisárov. Podľa ich mienky badať „istý“ pozitívny vývoj v postoji Iraku. Napriek tomu ostáva rad otázok stále nezodpovedaných. Z washingtonského štúdia Slobodnej Európy hovorí Miroslav Neoveský. Inšpektori OSN hlásili z Iraku nové pozitívne signály zo strany irackých miest, pokiaľ ide o ich ochotu pomôcť pri riešení situácie okolo zakázaných zbraní hromadného ničenia. Avšak celková spolupráca Iraku s inšpektormi je aj naďalej nedostačujúca. Tieto nové „signály“ predstavuje šesť listov, odoslaných šéfovi inšpektorov Hansovi Blixovi. Jeden z nich sa týkal nálezu bomby s biologickým bojovým prostriedkom na jednom z vrakovísk, na ktorom eliminujú tento typ zbraní. Novinárom v sídle OSN v New Yorku Hans Blix včera povedal: AUDIO „Sú tu niektoré elementy, ktoré sú pozitívne, ale vyžadujú si ďalšie skúmanie. V jednom z listov nám oznámili, že jednu bombu R-400, obsahujúcu tekutinu, našli na mieste, ktoré je nám známe a kde už v minulosti likvidovali biologické zbrane.“ Spolupráca v ďalších kľúčových otázkach je však stále nedostatočná, a tak na včerajšom zasadaní poradného zboru komisárov vypracovali aj zoznam a poradie priorít v 30 nevyriešených otázkach, týkajúcich sa odzbrojenia. Aj z tohto dôvodu Spojené štáty, ale aj ďalšie krajiny, odmietajú návrh Francúzska a Nemecka, na predĺženie času pre inšpekcie. Bezpečnostná poradkyňa amerického prezidenta poskytla k tomu včera rozhovor Hlasu Ameriky. Okrem iného v ňom Condoleeza Riceová uviedla: AUDIO „Musím povedať, že ponúknuť viacej času v tejto situácii naozaj hrá iba do rúk Saddáma Husajna. Nechcem spochybňovať nikoho motívy. Myslím si, že každý sa pokúša robiť v súlade s jeho náhľadom na situáciu. Avšak, keď sa len pozriete na to, čo Saddám a jeho režim po zasadaní Bezpečnostnej rady 21. februára povedali. Nesmierne sa radovali z toho, že debata sa väčšmi sústredila na to, ako sa vyhnúť tvrdým rozhodnutiam a nie na tvrdé rozhodnutia.“ Podobne ako prezident Bush, aj jeho bezpečnostná poradkyňa Condoleeza Riceová opakovane zdôrazňovali, že dúfajú, že po dvanástich rokoch Irak konečne splní svoje odzbrojovacie záväzky a povinnosti. Zároveň však nenechali nikoho na pochybách, že Spojené štáty budú konať, a ak to bude nevyhnutné aj bez podpory OSN pri odzbrojovaní Saddáma vojenskou silou. Bezpečnostná poradkyňa amerického prezidenta sa tiež s obdivom a uznaním vyslovila o krajinách „Vilniuskej desiatky“, ktoré verejne vyslovili svoju podporu Spojeným štátom. Condoleeza Riceová zdôraznila, že ide o krajiny, ktorých národom bola sloboda po dlhý čas upieraná a ktorých postojom je, že ignorovať tyraniu znamená víťazstvo tyranie. Aj o tom včera telefonicky hovoril prezident Bush aj so slovenským premiérom Mikulášom Dzurindom. Hovorca Bieleho domu Ari Fleischer k tomu uviedol: AUDIO „Prezident tiež telefonoval so slovenským premiérom Mikulášom Dzurindom, s ktorým mal veľmi priateľský rozhovor. Zhodli sa na dôležitosti zbavenia Iraku zbraní hromadného ničenia a prezident tiež ujasnil, že Spojené štáty sa snažia nájsť riešenie cestou OSN. Zároveň však opätovne zdôraznil, že Spojené štáty trvajú na tom, aby Saddám odzbrojil.“ Dodať k tomu možno iba toľko, že po dvanástich rokoch a najmä po rezolúcii 1441, ktorá jasne hovorí o tom, že je poslednou šancou Husajna, záleží iba na irackom diktátorovi, či odzbrojí, alebo ho bude treba odzbrojiť. Po troch mesiacoch sotva badať väčšiu ochotu. A aj podľa mienky inšpektorov napriek pozitívnym „signálom“, je iracká spolupráca naďalej nedostatočná.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...