Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       27. február 2003 Severná Kórea reaktivovala jadrový reaktor v Jongbjone Anna Šišková Podľa amerických predstaviteľov Severná Kórea v noci na štvrtok reaktivovala atómový reaktor v jadrovej elektrárni Jongbjon. Reaktor bol odstavený v roku 1994 na základe dohody, že Severná Kórea zmrazí svoj jadrový program výmenou za hospodársku pomoc. Kríza okolo Severnej Kórey sa začala už minulý rok v októbri, keď Pchjongjang v rozhovoroch so Spojnými štátmi pripustil, že má jadrový program. Podľa oficiálnych odhadov tajných služieb má dnes Severná Kórea dostatok plutónia na dve až päť jadrových bômb. Stalinistická Severná Kórea v noci zo stredy na štvrtok rozhodla pokračovať v ceste zvyšovania napätia na kórejskom polostrove, keď na plný výkon reaktivovala svoj jadrový reaktor v Jongbjone, odstavený pred deviatimi rokmi na základe dohovoru so Spojenými štátmi. Reaktor je grafitového typu a umožňuje výrobu plutónia využiteľného pre jadrové bomby. Podľa amerických predstaviteľov je spustenie Jongbjonu, ktorý je hlavným severokórejským jadrovým komplexom, menej provokatívne, než by bolo napríklad obnovenie zariadení na obohacovanie uránu. Americkí predstavitelia dávajú zatiaľ najavo, že kroky Pchjongjangu sa síce uberajú nesprávnym smerom, ale Washington ich úspešne dokáže predvídať. Jasne to ukázalo nedávne vystrelenie sevekórejskej rakety staršieho typu, ktorá dopadla do Japonského mora východne od kórejského polostrova. Šéf americkej diplomacie Colin Powell označil skúšku za neškodnú a poznamenal, že Spojené štáty ničím neprekvapila. Spojené štáty podľa všetkého oblasť, ku ktorej k testu došlo, sledovali niekoľko dní. Pchjongjang deň po teste obvinil Spojené štáty, že ich špionážne lietadlá niekoľkokrát narušili ich vzdušný priestor v oblasti, kde k testu došlo. Stratford Commentary v stredu poznamenal, že z washingtonského pohľadu je lepšie severokórejské kroky bagatelizovať a ignorovať, čo sa dá robiť až dovtedy, pokiaľ Pchjongjang nepristúpi k takým samovražedným akciám, akou by bolo napríklad útok na Južnú Kóreu, alebo Japonsko. Podľa analytikov pritom existuje hrozba, že Severná Kórea sa v snahe prinútiť Spojené štáty k ústupkom bude postupne uchyľovať k drastickejším krokom, čo nie je práve najpríjemnejšie pre štáty, ktoré sa nachádzajú v raketovom dostrele Pchjongjangu. Z tohto hľadiska je zaujímavé štvrtkové vyhlásenie austrálskeho premiéra Johna Howarda, ktorý uviedol, že jeho krajina zvažuje, že sa zapojí do raketového obranného systému budovaného Spojenými štátmi, tak aby sa bola schopná brániť severokórejskej hrozbe. Podľa Howarda existujú oprávnené obavy, že Pchjongjang je schopný vyrobiť, alebo vyviezť rakety dlhého doletu, ktoré môžu zasiahnuť sever Austrálie. Austrálsky minister zahraničných vecí Alexander Downer dnes na adresu posledných krokov Pchjongjangu uviedol: „Severná Kórea sa krok po kroku uberá na vlastnú päsť svojou cestou, takže každý druhý týždeň sa bude snažiť robiť to, čo považuje za dôležité preto, aby získala ústupky od medzinárodného spoločenstva.“ Testy rakety a spustenie reaktoru v Jongbjone sa uskutočnili v momente, keď sa úradu nového juhokórejského prezidenta ujal Ro Mu-hjon. Vyhlásil, že prioritou jeho vlády bude zachovanie mieru na kórejskom polostrove a pokračovanie politiky zmierenia so Severnou Kóreou. Tú začal jeho predchodca Kim Te-džong. Južná Kórea dnes nebola schopná potvrdiť správy Washingtonu o obnovení reaktoru. Nový juhokórejský premiér Ko-Kun však podčiarkol, že severokórejský jadrový program je obrovskou hrozbou. Hovorí Ko-Kun: „Jednou z úloh novej vlády je vyriešiť problém mierovou cestou, prostredníctvom posilňovania spojenectva medzi Južnou Kóreou a Spojenými štátmi, budem klásť dôraz na problém Severnej Kórey a na jeho riešenie.“ Rovnako ako Južná Kórea, správy o aktivácii reaktoru v Jongbjone nevedela potvrdiť ani Čína a Rusko. Obe tieto krajiny však dnes opäť vyzvali na priame americko-severokórejské rozhovory, ktorých cieľom má byť riešenie problému okolo odstúpenia Severnej Kórey od zmluvy o nešírení jadrových zbraní a o následnej aktivácii jej jadrového programu. Čína a Rusko tak podporili Pchjongjang, ktorý chce so Spojenými štátmi rokovať len priamo. Washington priame rokovania odmieta. Podľa amerických predstaviteľov musia byť akékoľvek rozhovory o severokórejskom jadrovom programe viacstranné, keďže sa jedná o bezpečnosť viacerých krajín v oblasti. Powell pripomenul, že výsledkom priamych rokovaní bola dohoda o jadrovom programe, ktorú Severná Kórea porušila.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...