|
|
| |
|
Dnes je utorok, 7. október 2008 |

|
|

|
17. marec 2003
|
Je vojna v Iraku spravodlivá?
|
Daniel Raus
|
Každá vojna má svoj morálny podtext. Existujú spravodlivé a nespravodlivé vojny, a sú aj konflikty, ktoré sa ťažko zaraďujú do jednej z uvedených kategórií. V súčasnosti sa dostal do centra pozornosti samozrejme Irak.
Je vojna v Iraku spravodlivá? Zástancovia použitia sily tvrdia, že áno, kritici hovoria opak. Za pozornosť pritom stojí fakt, že podobných konfliktov môže byť v našom storočí viacero. Spájať ich bude potreba takzvaného preventívneho útoku. A práve rozhodovanie o vážnosti situácie a nutnosti pristúpiť k takémuto riešeniu bude najviac témou diskusií.
V septembri uviedla Bushova administratíva v správe o bezpečnostnej stratégii Spojených štátov, že bude konať voči novým nebezpečenstvám ešte predtým, ako sa stačia rozvinúť. Ako konštatuje Andrew Basevich z Bostonskej univerzity, bolo to logické v súvislosti s teroristickými útokmi na New York a Washington:
AUDIO: „Termín preventívna sebaobrana použila Bushova administratíva na počiatku vytvárania tejto stratégie. Nechcú rovno povedať, že Spojené štáty prijali doktrínu preventívnej vojny“.
Pritom práve otázka novej doktríny sa skloňuje vo všetkých pádoch. Andrew Basevich v tomto smere robí rozdiel medzi preventívnou vojnou a preventívnym útokom. V prvom prípade jednoducho zaútočíte na krajinu, ktorá vás môže v budúcnosti napadnúť. V druhom prípade sa iba pokúšate zmierniť dôsledky jej útoku:
AUDIO: „Keď viem, že môj nepriateľ na mňa pripravuje útok, alebo je dokonca tesne pred útokom, potom sa preventívny útok považuje za legitímny a legálny“.
Viacerí odborníci tvrdia, že ak by sa preventívna vojna stala súčasťou novej doktríny Spojených štátov, bola by to najväčšia strategická zmena za pol storočia. Zakladala by sa na predpoklade rovnosti teroristov a diktátorov, ako zdrojov nebezpečenstva. Má to samozrejme svoj dôvod v tom, že relatívne malá skupina teroristov môže mať v rukách zbrane, ktorými ešte nedávno nedisponovali ani celé štáty.
Profesor histórie z univerzity v Chicagu Bruce Cumings je voči tomuto konceptu kritický. Uvedenú myšlienku označuje za „ultrakonzervatívnu“, a tvrdí, že obrana môže smerovať iba voči priamym, nie iba potenciálnym útočníkom:
AUDIO: „Sebaobrana v prípade 11.septembra je nepochybne v súlade s medzinárodným právom. Problém je, že útočníci nemajú adresu, takže je ťažké odpovedať“.
Cumings ďalej hovorí, že Bushova zahraničná politika nutne vyvoláva krízu. Ako príklad uvádza, okrem Iraku aj ďalšiu krajinu z takzvanej osi zla: Severnú Kóreu.
AUDIO: „Keď si dáte situáciu, ktorá existuje desaťročia, do súvisu s touto novou doktrínou, netreba sa čudovať, že v Kórei vzniká kríza“.
Pravda ale je, že terorizmus predstavuje nebezpečenstvo, ktoré si žiada nový prístup. Podobné to bolo pred pol storočím, keď začala Moskva exportovať komunizmus. Vtedy prijal Washington dôležitú doktrínu „zadržiavania komunizmu“, známu tiež pod názvom „Trumanova doktrína“. Jedným z jej hlavných autorov bol George Kennan, ktorý dodnes žije a má 98 rokov. V jednom z posledných rozhovorov poznamenal, že sa treba prezidenta opýtať, či má na mysli dve alebo tri vojny – a ak áno, tak či sa kandidáti na ne dostatočne kvalifikovali. Inými slovami: ide o výnimočný stav, alebo o novú doktrínu?
Viacerí pozorovatelia tvrdia, že prezident Bush už nevidí vojnu iba ako odpoveď na útok a nechce, aby najsilnejšia armáda sveta nečinne čakala, kedy na jej krajinu kto zaútočí. Je to jeho odpoveď na problémy globálneho sveta. Ďalšia kapitola vytvárania novej stratégie sa bude nepochybne odvíjať od úspechu či neúspechu v Iraku.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|