[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je nedeľa, 7. september 2008


[poslat]    [tlac]   



18. marec 2003

Vojaci na severe Kuvajtu sa obávajú chemického útoku Saddáma Husajna

Daniel Raus

Najväčšie obavy medzi vojakmi, rozmiestnenými v severnom Kuvajte, vyvoláva nebezpečenstvo chemického alebo biologického útoku. Aj keď prešli výcvikom a sú na takúto možnosť pripravení, je to najväčšia hrozba zo strany irackej armády.

AUDIO Tento zvuk vyvoláva obavy vojakov, rozmiestnených na severe Kuvajtu. Ak sa totiž ozve v čase bojov, oznamuje chemický alebo biologický poplach. A presne toho sa azda najviac obávajú slovenskí, českí aj americkí vojaci. Za všetkých hovorí generál Buford Blount:

AUDIO: „Najviac sa obávam možnosti použitia chemických a biologických zbraní. V noci sa kvôli tomu ale nebudím. Sme na to dobre pripravení a máme výzbroj, ktorú vojaci vedia používať. Ešte to ale nezažili, takže to vyvoláva určité obavy“.

Čo sa stane v prípade takéhoto útoku? Vojaci sa musia chrániť, dekontaminovať vozidlá a urobiť všetko pre pokračovanie svojej misie. Nemôžu ale rozhodovať o rozsahu vojenskej odpovede na takýto útok. Ako hovorí generál Blount, spadá to v konečnom dôsledku až do kompetencie najvyššieho veliteľa amerických ozbrojených síl, prezidenta Busha.

AUDIO: „V našej misii budeme pokračovať. O rozsahu našej odpovede ale naša jednotka nerozhoduje. Dokážeme sa chrániť, dekontaminovať a pokračovať v danej misii“.

Všeobecne sa predpokladá, že iracký režim bude mať (aj po deštrukcii rakiet Al-Samoud-2) dostatočné prostriedky, aby mohol amerických vojakov zasiahnuť. Vojaci preto s takouto situáciou rátajú. Súčasťou ich výzbroje sú špeciálne odevy na ochranu proti chemickým a biologickým zbraniam. Okrem plášťa je to samozrejme maska, špeciálna obuv a rukavice. Masku si musí každý nasadiť za 9 sekúnd.

Za pozornosť stojí účasť žien v armáde. Tie nebudú nasadené v bojových líniách. Slúžia ale v tylových jednotkách, napríklad na špeciálnych obrnených transportéroch, ktorých úlohou je zisťovať prítomnosť chemických či biologických zbraní a vyhlasovať poplach. Je medzi nimi aj Crystal Lloydová z 203-tieho podporného práporu. Jej úlohou bude dekontaminácia tankov a vozidiel:

AUDIO: „Desať vozidiel zaberie tak tri hodiny. Viac nemôžeme urobiť s prenosnými zásobami vody. S dodatočnými zásobami môžeme pracovať na ďalších vozidlách“.

Detekčné transportéry sa vo vojenskom žargóne označujú slovom „fox“, teda líška, a ženy v nich budú doteraz najbližšie k bojom v dejinách americkej armády.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print