Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 7. október 2008       19. marec 2003 Prečo stojí španielsky premiér Aznar na strane Washingtonu? Gabriel Sedlák Napriek prevládajúcemu odmietaniu vojny proti Iraku medzi španielskymi občanmi stojí tamojší predseda vlády José Maria Aznar na strane amerického prezidenta Georgea Busha. Aké sú dôvody jeho rozhodnutia a čo takáto politika môže Španielsku priniesť? Ak by sa mal španielsky premiér José Maria Aznar správať podľa väčšinovej mienky španielskej verejnosti a s ohľadom na logické španielske ekonomické väzby na Európsku úniu, Madrid by stál pevne bok po boku s Francúzskom a Nemeckom v odpore voči americkej vojenskej intervencii v Iraku. Avšak Aznar robí presný opak. Po britskom premiérovi Tonym Blairovi je druhým najvernejším spojencom amerického prezidenta Georgea Busha. Pozorovatelia súdia, že to môže ohroziť jeho osobne i jeho Ľudovú stranu. Jedným z tých, ktorí si myslia, že Aznar svojím postojom riskuje, je profesor medzinárodného práva na Inštitúte pre medzinárodné a európske štúdie Madridskej univerzity Felix Vacas. Vo chvíli, keď podľa prieskumov vojnu odmieta 80 percent Španielov, Vacas o Aznarovi hovorí. AUDIO: „Myslím, že ide do veľkého rizika, pretože sa blížia komunálne a regionálne voľby a minulý mesiac demonštrovali proti vojne a proti španielskemu postoju k nej štyri milióny ľudí, čo je desať percent populácie. A minulú sobotu demonštroval v celom Španielsku proti postoju Madridu k hroziacej vojne opäť milión ľudí.“ Hoci španielsky premiér Aznar na rozdiel od jeho britského kolegu Blaira nečelí rebélii zo strany niektorých členov vlády, objavujú sa náznaky, že Ľudová stana začína strácať niektorých svojich verných voličov. AUDIO: „Ľudová strana je na jednu stranu rigidná strana, pokiaľ ide o jej vnútorné fungovanie. Zároveň však ľudovci čelia hlasovaniu vo voľbách a majú blboké obavy z toho, ako sa odrazí ich pôsobenie na volebnom výsledku.“ Ako chápať zoči-voči týmto faktom Aznarov postoj? Analytici tvrdia, že pre jeho pochopenie je treba vedieť, že v Aznarovej politike hrá dôležitú úlohu jeho osobné presvedčenie. Pripomínajú zároveň, že s nástupom jeho Ľudovej strany k moci v roku 1996 sa spája začiatok éry väčšieho euroskepticizmu madridskej vlády. Hovorí redaktor magazínu Economist Intelligence Unit Dan O’Brien. AUDIO: „Aznarovi veľmi leží na srdci to, čo on chápe ako váhu Španielska vo svete a vidí ideologickú spriaznenosť s americkým prezidentom Georgeom Bushom. Svoje umiestnenie v politickom pravom strede vníma Aznar ako príležitosť posunúť Španielsko bližšie k Amerike.“ Ale podobne ako Vacas ani O’Brien si nemyslí, že sa to Aznarovi v konečnom dôsledku oplatí. AUDIO: „Španielsko sa prerátalo v tom, že je v najlepšom prípade hráčom strednej váhy, a to naozaj v tom najlepšom prípade. Napríklad nevysiela žiadne vojenské sily do Iraku a nijako sa tam vojensky neangažuje. A do určitej miery je to tak preto, lebo Španieli nie sú bojovný národ. A Španielsko nemá vojenské kapacity, ktoré by mu umožnili hrať významnú úlohu.“ Ako analytik Dan O’Brien ďalej zdôrazňuje, skutočnosť, že Španielsko bolo spolupredkladateľom rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, ktorá mala otvoriť cestu k použitiu vojenskej sily, bude mať tiež svoje dôsledky. AUDIO: „Je takmer isté, že Francúzsko a Nemecko budú chcieť Španielsko potrestať. Je dôležité mať na pamäti, že Španielsko je najväčším prijímateľom z fondov Európskej únie, do ktorých prispieva hlavne Nemecko. Takže myšlienka, že by krajina strednej váhy čerpajúca takéto príspevky mohla podkopať francúzsko-nemeckú pozíciu je niečo, čo budú brať Francúzi a Nemci veľmi vážne a nezostane to nepotrestané.“ Španielsky premiér Aznar podľa Felixa Vacasa prekazil príležitosť prispieť k vytvoreniu spoločnej európskej zahraničnej politiky. Ako sa zdá, svojimi postojmi Aznar nenachádza pochopenie ani v španielskej tlači. Titulok redakčného komentára najvýznamnejšieho denníka v krajine El Pais nazval včera Aznara a Blaira „Bushovými miništrantmi“ a španielskeho premiéra obvinil, že nerobí nič, aby zabránil vojne. A napokoj ešte jeden postreh Dana O’Briena. AUDIO: „Španielsko je oddaná katolícka krajina a odmietanie tohto konfliktu zo strany katolíckej cirkvi určite rozšíri protivojnové hnutie od antiklerikálnej ľavice až po konzervatívnejšiu rímskokatolícku pravicu, ktorá tvorí väčšinu Aznarovej strany.“ Prvou skúškou pevnosti Aznarovho postavenia na domácej scéne budú komunálne a regionálne voľby, ktorá sa majú uskutočniť na jar. Ako však podotýkajú analytici, voľby – a hlavne tie miestne – sú zväčša o domácich a nie zahraničných témach.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...