Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 21. november 2008       21. marec 2003 O irackej vojne sa rozhoduje aj na amerických súdoch Martin Votruba, Pittsburgh Náš americký spolupracovník Martin Votruba hovorí o rozhodnutiach amerických súdov, ku ktorým sa dostala žaloba na prezidenta Busha a ministra obrany Rumsfelda s cieľom zabrániť zákroku v Iraku. Aj keď na rozdiel od Európanov významná väčšina Američanov podporuje odstránenie tyranie Saddáma Husajna v Iraku, tunajší odporcovia zákroku proti nemu sú aktívni nielen v organizovaní verejných protestov. Minulý a tento týždeň americký odvolací súd opakovane rozhodoval o žalobe, ktorá chcela súčasnému zákroku zabrániť. Obžalovaní pritom boli prezident George Bush a minister obrany Donald Rumsfeld, no žaloba sa týkala aj Kongresu, hoc medzi žalobcami boli aj niekoľkí jeho poslanci. Podľa vyneseného rozsudku bolo rozhodovanie ťažké aj pre súd, lebo narážalo na problém, že by v demokratickej spoločnosti o tak závažnej záležitosti ako rozsiahle nasadenie ozbrojených síl v zahraničí mali namiesto zákonodarného zboru voličmi vybraných poslancov rozhodovať traja sudcovia. Spoločne s 12 kongresmanmi vznieslo žalobu — sčasti anonymne — 18 príslušníkov amerických ozbrojených síl a rodičov vojakov. Obvinili Biely dom a Kongres že — vtedy ešte pripravovaný — zákrok v Iraku protirečí rezolúcii Kongresu z októbra minulého roka a že Kongres protiústavne prenecháva rozhodnutie o vojne prezidentovi. Právnici zastupujúci prezidenta a ministra obrany naopak argumentovali, že Biely dom a Kongres postupujú vo vzájomnej zhode a že rozhodovať o zahraničnopolitických a vojenských záležitostiach krajiny neprináleží súdom. Žalobu súd najprv zamietol vo februári a odvolacie súdy o nej rozhodovali krátko za sebou minulý týždeň vo štvrtok a po ďalšom odvolaní tento týždeň v utorok. Odmietli argumenty Bieleho domu, že súdnictvo by akosi v zásade nemalo o podobných žalobách rozhodovať. Podľa sudcov k ich úlohám patrí rozhodovať o obvineniach z porušenia Ústavy, no v tomto prípade porušenie opísané žalobcami ešte nenastalo. Kým obžaloba nástojila, že Kongres musí pred vojenským zákrokom oficiálne vyhlásiť vojnu a že vo svojej októbrovej rezolúcii určil podmienky vrátane schválenia Bezpečnostnou radou OSN, ktoré neboli splnené, dva rozličné odvolacie súdy citovali množstvo prípadov, vrátane napríklad americko-európskeho zákroku v Bosne a Hercegovine, keď Kongres nijakú vojnu nevyhlasoval. Podľa sudcov poslanci aj pri terajšom zákroku schvaľovaním financií a iným spôsobom dávajú najavo, že postup Bieleho domu podporujú, teda že medzi Bielym domom a Kongresom v tejto záležitosti neexistuje konflikt. To, že zákrok organizuje Biely dom, však zároveň neznamená, že by sa Kongres vzdával svojej ústavnej úlohy, pretože konkrétna organizácia vojenského zákroku by bola úlohou prezidenta aj v prípade doslovného vyhlásenia vojny. Právnik žalobcov dúfa, že sa záležitosťou napokon bude zaoberať Najvyšší súd. Svoju nádej opiera o vyjadrenie sudcov, že situácia opísaná obžalobou ešte nenastala, čo nevylučuje, že by nemohla dozrieť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...