|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 7. september 2008 |

|
|

|
26. marec 2003
|
Médiá a vojna v Iraku
|
Daniel Raus
|
Keď sa začala vojna v Iraku, americký generál Tommy Franks povedal, že to bude vojna, ako žiadna v dejinách. To isté platí pre vojnové spravodajstvo. Ešte nikdy nemali diváci pred televíznymi obrazovkami možnosť sledovať boje z tak bezprostrednej blízkosti. Vyvoláva to ale aj vážne otázky, týkajúce sa zodpovednosti médií.
Prvá vojna v Perzskom zálive znamenala doslova revolúciu vo vojnovom spravodajstve. Americká televízia CNN vtedy prinášala zábery v priamom prenose, takže diváci mohli zo svojej obývačky sledovať všetky kľúčové momenty a mať pritom pocit, že pri nich takmer osobne prítomní.
Terajšia vojna znamená ďalší krok rovnakým smerom. Staníc, ktoré takýmto spôsobom vojnu pokrývajú, je mnoho: od amerických FOX News, CNN a NBC cez britské SKY a BBC až po katarskú al-Džazíru. Všetky chcú byť čo najbližšie k epicentru diania a majú svojich spravodajcov takmer v prvých líniách.
V priamom prenose môže teda divák sledovať nielen tlačové konferencie v Bagdade, Londýne či Washingtone, ale aj dramatickú cestu púšťou, snímanú z jedného zo spojeneckých vozidiel počas pozemnej operácie.
Jeden z britských denníkov poznamenal, že sa zrejme blíži doba, keď si divák bude voliť na svojom televízore, či chce sledovať takého či onakého politika, spojenecké lietadlá v akcii alebo práve prebiehajúce boje pozemných síl. A veru, že niektoré komerčné stanice sa týmto smerom už vydali.
Moderný spôsob informovania predstavuje obrovský pokrok, ktorý by v čase našich otcov a dedov patril do kategórie science fiction. Súčasne v sebe skrýva ale dve nevýhody: namiesto myšlienok ponúka obrazy a namiesto celku ponúka detaily. Obrazy aj detaily sú samozrejme dôležité, ale keď ich je veľa, nezostane miesto pre zvyšok, a ten môže mať zásadnú dôležitosť.
Je teda otázka, aká je zodpovednosť médií. Takto hovorí Bob Steele, ktorý učí žurnalistiku na jednej z vyhlásených amerických univerzít na Floride:
AUDIO: „Musíme pristupovať citlivo a profesionálne k použitiu týchto záberov. Ak by sme ale neukazovali túto stránku vojenských udalostí, ukrátili by sme občanov, ktorí majú politickú zodpovednosť reagovať na to, čo sa deje“.
Americký minister obrany Donald Rumsfeld nedávno poznamenal, že to, čo prinášajú televízne spravodajstvá, sú iba tenké výseky. Tie sú samozrejme pravdivé, ale vojnu tvorí celok. Problém nastáva vtedy, keď sa jeden tenký výsek začne predkladať ako celok. To sa môže stať so zábermi amerických či britských zajatcov alebo civilných obetí.
Diváci potom ľahko zabudnú, že táto vojna prebieha kvôli veciam, ktoré momentálne v záberoch nie sú. Že je to boj za odstránenie diktátorského režimu, zodpovedného za státisíce tragédií podstatne drastickejších, ako súčasné obrazy. Že práve tento režim si aj teraz želá civilné obete, aby zmenil verejnú mienku na Západe. A že tento režim sa stal príčinou súčasnej vojny a pre budúcnosť by predstavoval nebezpečenstvo oveľa horších záberov.
Fotograf a spisovateľ Eamonn McCabe varuje pred obrovským vplyvom médií:
AUDIO: „Teraz máte 24-hodinové spravodajstvo. Ľudia sledujú televíziu 24 hodín denne, ako nejaký obscénny film. A tieto filmy netrvajú hodinu a pol, ale celé týždne“.
Kirsty Hughesová z bruselského Centra pre európske politické štúdie tvrdí, že čím dlhšie bude vojna trvať, tým väčší vplyv na mienku ľudí budú mať média. A to sa môže snažiť využiť propaganda:
AUDIO: „Zábery zranených civilistov, osobitne detí, alebo mŕtvych detí, budú súčasne pravdivým dokladom o hrôzach vojny, ale aj materiálom pre účely propagandy. Média ich musia dať do správneho kontextu, a tým sa vyvarovať propagandy“.
Zdá sa teda, že mimoriadne technické možnosti prácu novinárov síce rozšírili a zdokonalili, základné otázky však zostali. A zostal aj základný fakt, že názor si musí urobiť v konečnom dôsledku každý sám. Desiatky programov v jeho televíznom prijímači mu v tomto zmysle robia iba lepší alebo horší servis.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|