Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 7. október 2008       28. marec 2003 Prečo niekde funguje demokracia slabšie? Martin Votruba, Pittsburgh Náš americký spolupracovník Martin Votruba hovorí o novej štúdii, podľa ktorej možno nemajú pravdu tí, ktorí slabšie fungovanie demokracie v postkomunistických krajiných pripisujú postojom, ako sa hovorieva, “ľudu”, či “širokých más”. Slovenskí aktivisti za demokraciu nielen v minulosti, ale ešte aj dnes niekedy Slovákom vyčítajú, že nie sú v demokratickom procese dostatočne zaangažovaní, až z toho vzniká predstava, akoby to bola akási osobitnosť Slovákov. Je pravda, že americká demokracia funguje nepomerne hladšie a pružnejšie, no ktovie, či to nie je skôr vďaka rozdielom v postojoch a úsilí politikov oboch krajín. Američania napríklad chodia voliť v oveľa menšej miere ako Slováci. Najnovšia kniha dvoch odborníkov z Nebraskej univerzity navyše hovorí, že väčšina Američanov by bola najradšej, keby mali od viacerých prejavov demokratickej politiky pokoj — nech funguje, ale pokiaľ možno nie im na očiach. John Hibbing a Elizabeth Theiss-Morsová sa tunajšími postojmi k demokracii zaoberajú už od 90.-tych rokov. Čo si ľudia želajú, zhrnuje názov ich najnovšej knihy voľne preložiteľný ako “Nezbadateľná demokracia”. Podľa autorov je väčšia politická moc to posledné, čo si ľud želá. Ľudom záleží na tom, aby boli zvolení politici, ktorí potrebám bežného človeka rozumejú najlepšie, a potom nech im dajú pokoj. Väčšina Američanov podľa výskumov na Nebraskej univerzite nemá najmenší záujem uvažovať o politických záležitostiach. Ak to aj robia, je to v prípadoch, keď majú pocit, že ich niektorý politik či nátlaková skupina chcú nejakým spôsobom využiť. Podstatnú časť Američanov spory vládnej a opozičnej strany buď úžasne nudia, alebo im idú na nervy. Hoc slovenskí aktivisti za demokraciu niekedy naivne píšu, že v krajinách s dlhou demokratickou tradíciou sú jej princípy vo vedomí ľudí zakorenené akosi úplne inakšie, než v krajinách postihnutých komunizmom, podľa výskumu autorov “Nezbadateľnej demokracie” ide neraz skôr o rozdiely v miere, a pritom možno nie veľké. Takmer polovica Američanov sa napríklad nazdáva, že spoločnosti by prospelo, keby jej správu mali na starosti či úspešní podnikatelia, alebo nikým nevolení odborníci. Kým politológovia vedia, že strany predstavujúce rozličné stanoviská a politický boj medzi nimi sú samozrejmou súčasťou demokracie, ba priam jej zárukou, výsledky výskumu na Nebraskej univerzite ukazujú, že Američania nielen dávajú pred ostrými spormi prednosť uhladenej politickej diskusii, ale že najväčšmi by sa im páčil akýsi politický dvojspev — keby obe strany argumentovali spoločne za tú istú vec. Závery výskumu poukazujú na dve okolnosti. Na jednej strane na známu vec, že ľudia často vyjadrujú protirečivé stanoviská. V rozpore so všetkými svojimi želaniami, aby politika fungovala pokiaľ možno bez nich, 84% Američanov autorom zároveň povedalo, že ľud chce mať viac politického vplyvu napríklad častejšími referendami. A druhý záver je, že miera zapojenia ľudí do politiky napríklad účasťou na voľbách nesúvisí jednoznačne s mierou praktickej demokracie v krajine.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...