Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 21. november 2008       28. marec 2003 Angela Merkelová za americko-iracký zásah v Iraku Ján Šalgovič, Mníchov Angela Merkelová, predsedníčka Kresťansko-demokratickej únie, je v Nemecku na pozadí vojny v Iraku terčom vášnivej debaty. Šéfka najväčšej opozičnej strany stojí totiž za americko-britským zásahom proti bagdadskému režimu. A toto veru nie je v Nemecku väčšinovým náhľadom. Z Mníchova referuje náš stály spolupracovník Ján Šalgovič. Politici nepatria nikde za priveľmi principiálnych ľudí. Zvyčajne sa správajú podľa motta: Kam populárny vietor, tam stranícky plášť. Inak povedané, snom každého – nielen nemeckého – politika je surfovať na hlavnej vlne verejnej mienky; nachádzať sa v zhode s náhľadmi obyvateľstva. Ak sa nejaký predstaviteľ postaví proti názorom občanov a hlavných mienkotvorných komentárorov, ihneď sa vystaví hĺbkovým, nezriedka psychologickým, analýzam o príčinach tohto viac-menej politicky samovražedného zástoja. Málokto si dokáže predstaviť, že politik má svoj vlastný hodnotový kostým, z ktorého sa nerád vyzlieka. V takejto situácii sa v súčasnosti nachádza predsedníčka Kresťansko-demokratickej únie. Angela Merkelová otvorene vyhlasuje, že je za americko-bristký zásah v Iraku. Šéfke hlavnej opozičnej strany fúka ľadový vietor do tváre nielen od pacifisticko naladených vládnych ľavicových strán, nielen od liberálnych žurnalistov, ale aj od mnohých (mierne oportunisticky) naladených straníckych kolegov – predovšetkým od šéfa bavorskej Kresťansko-sociálnej únie. Edmund Stoiber lavíruje, má pred očami jesenné krajinské voľby, nerád sa exponuje v takejto kľúčovej otázke. Angela Merkelová platila dlhý čas za beztvárnu političku bez vlastných názorov. Teraz konečne priznala zahranično-poliitckú farbu. Všetkými desiatimi sa zasadzuje za nemecko-americkú transatlantickú spolupatričnosť, za zachovanie berlínsko-washingtonskej kooperácie nielen na ekonomickom poli. Poukazuje na spoločné hodnotové korene na oboch stranách veľkej mláky, na spoločné globálne záujmy, na nutnosť zachovať ideovú jednotu demokratického Západu. K vyjasneniu Merkelovej pozície určite prispela nedávna návšteva americkej metropoly. Od špičkových washingtonských predstaviteľov sa z prvej ruky dozvedela ich pohľad na globálnu bezpečnostnú sitáuciu, ako ju Spojené štáty vidia po 11tom septembri – a podľa všetkého si ho aj osvojila. K Merkelovej postoju však určite prispeli životné skúsenosti: Pochádza z Východného Nemecka. Zjavne si uvedomuje, že NDR a spolu s ňou celý Východný blok sa nezrútili v dôsledku zákulisných strategických diplomatických rošád, ale hlavne pre tvrdý antikomunistický postoj Spojených štátov, predovšetkým za Ronalda Reagana a Georga Busha seniora. Že totalitným režimom treba v hraničných situáciách ukázať neústupčivosť, pevnosť vlastného presvedčenia, v prípade prípadov vojenskú silu. A táto hraničná situácia nastala v Iraku. Angela Merkelová je živým dôkazom, že predstavitelia, ktorí vyrastali na východe Starého kontinentu, za socializmu, majú na svet, na boj s totalitnými režimami, s autokratickými vládcami, diametrálne odlišný pohľad, než mnohí západonemeckí politici, ktorí pohodlne vyrastali v blahobytnej demokratickej spoločnosti s dynamickými trhovými vzťahmi, pulzujúcou kultúrnou scénou – a chránenej americkými bezpečnostným dáždnikom.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...