Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 28. august 2008       28. marec 2003 „Pridelení“ novinári v Iraku, výhody a nevýhody spravodajstva Anna Rausová Technologický pokrok v posledných rokoch umožnil ľuďom sledovať vojnu takpovediac v priamom prenose doma v obývačkách. Armáda má síce radšej novinárov za frontovými líniami, nielen kvôli ich bezpečnosti, ale aj z obáv pred únikom citlivých informácií a v neposlednom rade aj pred negatívnym obrazom neúspešnej vojny.V súčasnej vojne v Iraku zaviedla britská a americká armáda systém „pridelenia“ novinárov k určitej vojenskej jednotke. Priamo na bitevné pole sa síce dostal rekordný počet novinárov, vynárajú sa však otázky, či médiá naozaj informujú nezávisle a nestranne. K vojenským jednotkám a lietadlovým lodiam je pridelených asi 500 novinárov, aby mohli sprostredkovať čo najhodnovernejšie správy priamo z bojiska. Po týždni fungovania tohto systému sa začínajú ukazovať jeho prednosti i nevýhody. Podľa Boba Steela , profesora žurnalistiky z Poynter Institute na Floride majú títo novinári oveľa väčší prístup k informáciám než za vojny v Perzskom zálive v roku 1991: AUDIO: „Do tejto vojny vidíme oveľa viac než v Perzskom zálive v roku 1991. Pridelení novinári nám poskytujú objektív aj na prípavy na vojnu aj na akcie na bitevných poliach oveľa podrobnejším spôsobom než kedykoľvek v minulosti“. Systém „pridelených“ novinárov umožňuje americkej i britskej armáde komunikovať o pokroku a stratách oveľa efektívnejším spôsobom – cez pohľad a slová reportérov a nie cez veliteľov a ich hovorcov. Slobodná Európa má svojho novinára Rona Synovitza „prideleného“ pri tretej pechotnej divízii. Táto ako jedna z prvých jednotiek prekročila kuvajtsko-iracké hranice. V súčasnosti sa nachádza južne od Bagdadu, v blízkosti mesta Nadžáf. Ron Synovitz nám nemôže upresniť miesto kvôli prísnym pravidlám Pentagonu, o čom môžu a o čom nemôžu novinári hovoriť. V jednom zo svojich telefonátov nám však povedal, v čom vidí prednosti a naopak nevýhody „pridelených“ novinárov: AUDIO:„Dobre informovaní pridelení novinári v Iraku poznajú bojový plán svojej divízie, s ktorou sú od začiatku vojny. Z tohto pohľadu je vidno, že niektorí naši „nepridelení“ kolegovia niekedy iba dávajú dokopy čiastkové informácie a potom na ich základe dochádzajú k nepresným predpokladom. Z mojej skúsenosti sa učím, že chaos vojny môže novinárov a celé tímy spravodajcov zaslepiť viac než celý regiment vojakov na bojisku. Nebezpečenstvo spočíva v tom, že novinári s prístupom k obrovskému množstvu informácií z rôznych zdrojov si niekedy myslia, že vidia väčší obraz, zatiaľ čo bojový plán je embargovaný a oni o ňom nič nevedia. Výsledkom je, že mnohé médiá neúmyselne predkladajú špekuláciu ako fakt. Takto sú potom novinári niekedy sami zodpovední za to, že z pravdy urobia prvú obeť vojny“. Podobné profesionálne nadšenie zdieľa ďalší „pridelený“ novinár z televíznej stanice CNN Walter Rodgers, ktorý postupuje s americkými tankami na Bagdad. Noviny Washington Post ho citovali takto: „Je to neuveriteľné, ale takýto prístup k informáciám som nemal za celých 36 rokov v spravodajstve“. Myšlienka „pridelených“ novinárov má však aj svoje nedostatky, niektoré veľmi vážne. Okrem rizika obmedzených informácií - ako novinári nemôžu poznať citlivé údaje – sa v informáciách musia celkom spoliehať na svoje jednotky. Hrozí tu, že sa potom stanú akýmisi neoficiálnymi hovorcami. A ďalej, zatiaľ čo majú unikátne informácie z prvej ruky o tom, čo sa deje v ich bezprostrednej blízkosti, môže im unikať väčší obraz vojnového diania. Ešte raz hovorí profesor žurnalistiky Bob Steel : AUDIO: “Treba si uvedomiť, že my ako diváci, čitatelia a poslucháči dostávame iba výseky celej vojny vždy keď o nej čítame a počujeme. Všetky informácie musíme však istým spôsobom spracovať, aby sme ich dokázali dať do kontextu”. Počas vojny v Perzskom zálive v roku 1991 mali médiá veľmi obmedzený prístup k informáciám. Výsledkom bola akási “sanitárna” verzia toho, čo sa v skutočnosti vo vojne dialo: AUDIO: “Novinári musia byť nezávislí. Je dôležité, aby sme nezávisle informovali o tom, čo sa deje, či už v rutinnej práci o našej spoločnosti, alebo pri práci na bojisku. Ak však nemáme prístup ku skutočnému dianiu vo vojne, potom nebudeme môcť pracovať na základe princípu nezávislosti, čím slúžime občanom”. Tak ako existujú rozdiely v tom, ako vidia väčší obraz novinári na mieste činu a ich kolegovia doma za počítačmi, takisto je podobný trend možno pozorovať medzi novinármi, sediacimi v spravodajských ústrediach v Kuvajte či v Katare na jednej strane a ich domovským sídlom v Spojených štátoch a vo Veľkej Británii. Jeden z korešpondentov BBC vydal tento týždeň memorandum, v ktorom obvinil spravodajské centrum, že zavádza poslucháčov a divákov prehliadaním úspechov spojencov, zatiaľ čo zveličuje stupeň zranení a strát britských vojakov. Jednu z odpovedí na dilemu novinárov v súčasnej vojne v Iraku dali noviny Daily Telegraph, keď citovali Richarda Sambrooka z BBC, ktorý šalamúnsky povedal: “Je ťažké pre reportérov v Iraku rozlíšiť medzi pravdivou a zavádzajúcou informáciou”.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...