Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 16. október 2008       28. marec 2003 Iracké kultúrne bohatstvo by nemalo byť vojnou veľmi poškodené Daniel Bútora Vojna v Iraku celému svetu pripomenula aj historické a archeologické bohatstvo tejto krajiny. Celý rad významných inštitúcií vyzval bojujúce strany, aby nezničili historické miesta Iraku. Korešpondenti Slobodnej Európy Vladimir Abarinov a Irina Laguninová sa porozprávali s expertami na historický výskum. Historické pamätihodnosti a miesta dávnej Mezopotámie by mali byť zachované, píše sa v deklarácii, adresovanej bojujúcim stranám. Profesor na Orientálnom inštitúte Chicagskej univerzity McGuir Gibson vysvetľuje cenu irackého dedičstva: Audio: „Je to začiatok dokonca aj našej vlastnej tradície. Tu sa začala civilizácia, základné predstavy o tom, čo robí kráľ, aké sú vzťahy medzi vládcami a tými, ktorým vládnu, čo predstavuje litaratúru, predstavy o vzťahu ľudí k Bohu, celý rad základných etických predstáv – všetky tieto veci sa začalil v Mezopotámii a odtiaľ sa šírili ďalej. Je to kolíska západnej i východnej tradície.“ Dejiny Mezopotámie, úrodnej krajiny medzi Eufratom a Tigrisom, siahajú asi 5500 rokov dozadu. Z Mezopotámie pochádza základná predstava o mestách, verejnej štruktúre, zákonoch a kultúre. Asi pred štyritisíc rokmi sumerský kráľ Chammurabi vytvoril prvý zákonník babylonskej ríše. Ten pokrýval rodinný a hospodársky život a zakazoval napríklad krádeže a ubližovanie druhým. Z územia dnešného Iraku tiež pochádza jeden z prvých literárnych útvarov, Epos o Gilgaméšovi, napísaný asi pred 4000 rokmi. Vie dnes niekto, koľko historických miest sa vlastne v Iraku nachádza? Odpovedá Zainab Bahraniová, profesorka dejín umenia na Columbijskej univerzite v New Yorku. Audio: „V Iraku je asi desaťtisíc archeologických miest. Všetky ani len neboli preskúmané, a veľa výskumu nás ešte len čaká. A v múzeách sú tisíce textov, ktoré sme ešte neprečítali. Zaujímavé sú aj stredoveké pamätihodnosti v Bagdade a v Mosule, a tiež niektoré z prvých kresťanských kostolov na severe krajiny.“ Keď sa pripravovala vojna v Iraku, vedci boli pozvaní na americké ministerstvo obrany, aby povedali, na čo majú dávať vojaci pozor. Na stretnutí sa zúčastnil aj profesor Gibson. Audio: „Zoznam asi štyroch tisíc dôležitých miest sme odovzdali Pentagonu, tak, aby boli vo vojne ušetrené. Oni to vložili do svojich databáz a prisľúbili nám, že sa budú snažiť ich nepoškodiť. Boli tiež vydané rozkazy, aby vojaci pokiaľ možno nekopali do zeme a tiež aby odtiaľ nič nevykopávali.“ Ani to však ešte nie je zárukou uchránenia všetkých pamiatok. Počas vojny v roku 1991 Pentagon takisto dostal zoznam historických objektov. Medzi nimi bolo Národné múzeum v Bagdade. Americké letectvo to rešpektovalo a múzeum zostalo nedotknuté. Američania však nevedeli, že Iračania časť zbierok z múzea preniesli do budovy irackej centrálnej banky. Tá bola počas bombardovania zasiahnutá a niektoré zbierky boli zničené. Kultúrne objekty sú chránené medzinárodným právom, konkrétne Haagskou konvenciou o kultúrnom dedičstve z roku 1954. Tá vyzýva všetky bojujúce strany, aby nepoškodzovali objekty veľkej historickej ceny. A konvencia má aj svoje dôsledky. Traja srbskí velitelia boli napríklad nedávno obvinení Haagskym tribunálom za porušenie týchto pravidiel počas bombardovania chorvátskeho Dubrovníku v 90-tych rokoch. Aj medzinárodné konvencie však pamätajú na zneužívanie historických objektov: ak by sa iracký režim rozhodol použiť niektoré z pamätných miest pre vojenské zariadenia, podľa Haagskej konvencie toto miesto stratí svoj štatút. Zainab Bahraniová hovorí, že vo všeobecnosti bol prístup irackého režimu ku kultúrnemu dedičstvu „celkom dobrý“. Audio: „Do prvej vojny v Perzskom zálive v roku 1991 sa Irak celkom snažil tieto miesta chrániť. Po zavedení embarga to už bolo ťažšie a dochádzalo aj k niektorým škodám. Niektoré miesta poničili alebo vykradli zlodeji. Ale celkovo bol vzťah irackého režimu k historickým miestam celkom dobrý.“ Podľa profesora Gibsona je jedným z vysvetlení aj to, že Husajn sa snažil predstaviť sám seba ako dediča starodávnych mezopotámskych tradícií. Audio: „Režim sa snažil využívať dejiny vo svoj vlastný prospech. Predovšetkým Saddám bol spájaný s veľkými vodcami minulosti. Vedia tiež, že jedného dňa bude turistika jedným z finančných zdrojov Iraku, a ak by sa tieto miesta zničili, do istej miery by to ničilo irackú budúcnosť.“ Napriek vládnej snahe však došlo na mnohých miestach k masívnemu rabovaniu historických miest. Celý rad sumerských cenností sa takýmto spôsobom dostal do starožitníctiev v Európe a v Spojených štátoch. Úloha zápasiť so zločineckými organizáciami v snahe uchrániť iracké kultúrne dedičstvo bude podľa odborníkov trvať aj po vojne.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...