|
|
| |
|
Dnes je piatok, 21. november 2008 |

|
|

|
31. marec 2003
|
Turecko proti vojne
|
Daniel Raus
|
Turecko skomplikovalo spojencom vojenské operácie v Iraku, keď zabránilo otvoreniu severného frontu. Vážne sa ochladili vzťahy Ankary s Washingtonom, a ako konštatuje Daniel Raus zo Slobodnej Európy, nádej na rýchly obrat k lepšiemu je minimálna. Proti vojne a proti Amerike je totiž značná časť populácie.
Demonštranti v centre Ankary skandujú heslá: „Všemohúci Alláh!“, alebo „Moslimovia v Iraku, vaša krv nebude preliata nadarmo“.
Protivojnové a protiamerické protesty sú čoraz častejšie priamo na Ataturkovom námestí, kde sídli parlament, premiér, a tiež hlavné médiá.
Vzťahy Ankary s Washingtonom sa vážne ochladili, keď tamojší parlament otvoril spojencom iba svoj vzdušný priestor a ešte rozhodol o nasadení irackej armády v kurdských oblastiach.
Turecký minister spravodlivosti Džemil Číček ale tvrdí, že verejná mienka zodpovedá postoju parlamentu:
AUDIO: „Parlament je pre nás veľmi dôležitý, rovnako, ako Kongres pre Američanov“.
Turecký minister spravodlivosti napokon dodáva, že ak sa vzťahy zhoršili, má na tom vinu Amerika:
AUDIO: „Samozrejme nemožno povedať, že vzťahy s Amerikou sú lepšie ako pred mesiacom. Ale ak sa zhoršili, je to vinou Turecka? Turecko sa do dnešného stavu nechcelo dostať, prečo nás teda iní obviňujú za svoje vlastné chyby? To je nespravodlivé“.
Rovnaký názor majú mnohí Turci, ktorí hovoria dokonca o „studenej vojne proti Washingtonu“. Poradkyňa bývalej vlády Havva Keuková dáva tiež vinu Amerike, poukazuje ale aj na nedorozumenia:
AUDIO: „Turecká vláda nastúpila iba nedávno, takže nemala čas povedať, čo môže a čo nie. Keby to povedali hneď, Američania by nemali ilúzie. Konečný výsledok je ale veľmi dobrý“.
Washington ponúkal za prechod vyše 60 000 vojakov cez Turecko zhruba 30 miliárd dolárov vo forme dotácií a pôžičiek. Pomoc je teraz stratená a je zrejmé, že turecké hospodárstvo na tom bude ešte horšie, ako predtým. Táto vec ale kritikom Washingtonu príliš nevadí. Havva Keuková sa vyslovuje za samostatnú politiku, čo sa týka ekonomiky – a tiež čo sa týka bezpečnostných otázok:
AUDIO: „Čo sa týka hospodárstva, Turecko by sa hlavne malo sústrediť na svoje rezervy a naučiť sa ich čo najlepšie využívať. Podobne je to s bezpečnosťou. Turecko bude teraz musieť naprávať vzťahy so susedmi a spolu s nimi viesť mierovú regionálnu politiku. Nemôže sa spoliehať iba na Spojené štáty a Západ“.
Zdá sa, že trhlina vo vzťahoch spojencov a Turecka je vážna a môže ovplyvniť celkovú situáciu na Blízkom východe. Zlé dôsledky by mali vojenské operácie Turkov v Kurdistane. Ak by sa ale vojna skončila rýchlo a bez takýchto incidentov, priepasť sa zrejme podarí prekonať. Turecko totiž potrebuje zahraničnú pomoc pre svoje stále klesajúce „turecké hospodárstvo“.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|