Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       2. apríl 2003 Irackí kresťania sú neprávom zabudnutou menšinou Daniel Raus Je všeobecne známe, že Irak má viacero početných menšín. Najznámejší sú šiíti na juhu a Kurdi na severe. Turecko vehementne podporuje tamojšiu turkménsku menšinu. Často sa však zabúda na irackých kresťanov, a tí majú obavy, že sa na nich zabudne aj pri rozhodovaní o povojnovom usporiadaní krajiny. V Iraku žije viac ako milión kresťanov. Pomerne veľké komunity žijú v kurdských mestách Mosul a Kirkuk a tiež na juhu v Basre. Najviac ich je ale v Bagdade a jeho okolí. Predpokladá sa, že každý desiaty obyvateľ 6-miliónového hlavného mesta je kresťan. Práve preto má tamojšia komunita vážne obavy z nadchádzajúcej fázy vojny, teda z bitky o Bagdad. Jeden z exilových predstaviteľov asýrsko – chaldejských kresťanov, vo Francúzsku žijúci Naman Adlun, hovorí, že v názoroch na vojnu sa komunita rozchádza: AUDIO: „Máme zmiešané pocity. Sme proti tejto vojne a želáme si, aby sa skončila čo najrýchlejšie. Súčasne sa ale chceme zbaviť Saddáma, takže je to ťažké. V našej komunite sú dve skupiny. Jedna podporuje vojenský útok a verí, že je to cena za slobodu. Musíme ale platiť takúto vysokú cenu? Druhá skupina je proti vojne a uprednostňuje diplomatické riešenie“. Nebezpečenstvo pritom nehrozí iba kvôli spojeneckým útokom, ale aj zo strany irackého režimu, ktorého rétorika je čoraz bližšia islamskému radikalizmu. Podľa experta na iracké pomery Josepha Jakuba z lyonskej katolíckej univerzity už najmenej 250 kresťanských rodín v obavách opustilo Bagdad: AUDIO: „Pre irackú kresťanskú komunitu je táto vojna osobitne nebezpečná. Môže vzniknúť dojem, že kresťanský Západ bojuje proti islamskému Východu, a s tým súvisí riziko, že sa kresťanská komunita stane obetným baránkom“. Obavy irackých kresťanov sa ale netýkajú iba vojny, týkajú sa aj budúceho usporiadania krajiny. Musí sa totiž vytvoriť nová reprezentácia a bolo by zlé zabudnúť na kresťanskú komunitu. Hrozí navyše nebezpečenstvo, že prevládnu síce opozičné, ale radikálne islamské skupiny. Ako konštatuje Naman Adlun, ich vplyv sa prejavil už v návrhoch budúcej ústavy: AUDIO: „Viaceré návrhy ústavy zvýrazňujú arabský alebo moslimský charakter Iraku. S takými formuláciami samozrejme nesúhlasíme. Chceme demokratickú a sekulárnu krajinu. Návrhy sú stále v hre, nič sa ešte nerozhodlo“. Islamisti majú značný vplyv v londýnskom Irackom národnom kongrese, ktorý zastrešuje väčšinu opozičných skupín so sídlom na Západe. Exiloví kresťania preto napísali list americkému prezidentovi Bushovi. Vyjadrili v ňom obavy, že po vojne by sa mohli presadiť islamisti – a s nimi aj horšia ústava, ako terajšia. Hovorí Joseph Jakub: AUDIO: „V Londýne bol prezentovaný návrh, ktorý má silnejšie referencie na islam, ako súčasná ústava. Ovplyvnili to šiítske a kurdské skupiny. V terajšom znení sa hovorí, že islam je štátne náboženstvo, ale nič viac. Žiadne vety o tom, že šária je zdrojom legislatívy. To vyvoláva obavy“. Kresťania majú v režime Saddáma Husajna slabé zastúpenie, aj keď sa k nim hlási napríklad vicepremiér Tarík Azíz. Zasiahla ich Husajnova arabizácia aj islamizácia. Už dávno boli však terčom útlaku, napríklad v časoch Osmanskej ríše – Turci voči nim nasmerovali genocídu, podobne ako voči Arménom. Kresťania ale utekali z Iraku aj neskôr, napríklad v čase kurdského povstania (1961) alebo vojny s Iránom (1980 – 1988).		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...