|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|

|
2. apríl 2003
|
Irackí kresťania sú neprávom zabudnutou menšinou
|
Daniel Raus
|
Je všeobecne známe, že Irak má viacero početných menšín. Najznámejší sú šiíti na juhu a Kurdi na severe. Turecko vehementne podporuje tamojšiu turkménsku menšinu. Často sa však zabúda na irackých kresťanov, a tí majú obavy, že sa na nich zabudne aj pri rozhodovaní o povojnovom usporiadaní krajiny.
V Iraku žije viac ako milión kresťanov. Pomerne veľké komunity žijú v kurdských mestách Mosul a Kirkuk a tiež na juhu v Basre. Najviac ich je ale v Bagdade a jeho okolí. Predpokladá sa, že každý desiaty obyvateľ 6-miliónového hlavného mesta je kresťan.
Práve preto má tamojšia komunita vážne obavy z nadchádzajúcej fázy vojny, teda z bitky o Bagdad. Jeden z exilových predstaviteľov asýrsko – chaldejských kresťanov, vo Francúzsku žijúci Naman Adlun, hovorí, že v názoroch na vojnu sa komunita rozchádza:
AUDIO: „Máme zmiešané pocity. Sme proti tejto vojne a želáme si, aby sa skončila čo najrýchlejšie. Súčasne sa ale chceme zbaviť Saddáma, takže je to ťažké. V našej komunite sú dve skupiny. Jedna podporuje vojenský útok a verí, že je to cena za slobodu. Musíme ale platiť takúto vysokú cenu? Druhá skupina je proti vojne a uprednostňuje diplomatické riešenie“.
Nebezpečenstvo pritom nehrozí iba kvôli spojeneckým útokom, ale aj zo strany irackého režimu, ktorého rétorika je čoraz bližšia islamskému radikalizmu. Podľa experta na iracké pomery Josepha Jakuba z lyonskej katolíckej univerzity už najmenej 250 kresťanských rodín v obavách opustilo Bagdad:
AUDIO: „Pre irackú kresťanskú komunitu je táto vojna osobitne nebezpečná. Môže vzniknúť dojem, že kresťanský Západ bojuje proti islamskému Východu, a s tým súvisí riziko, že sa kresťanská komunita stane obetným baránkom“.
Obavy irackých kresťanov sa ale netýkajú iba vojny, týkajú sa aj budúceho usporiadania krajiny. Musí sa totiž vytvoriť nová reprezentácia a bolo by zlé zabudnúť na kresťanskú komunitu. Hrozí navyše nebezpečenstvo, že prevládnu síce opozičné, ale radikálne islamské skupiny. Ako konštatuje Naman Adlun, ich vplyv sa prejavil už v návrhoch budúcej ústavy:
AUDIO: „Viaceré návrhy ústavy zvýrazňujú arabský alebo moslimský charakter Iraku. S takými formuláciami samozrejme nesúhlasíme. Chceme demokratickú a sekulárnu krajinu. Návrhy sú stále v hre, nič sa ešte nerozhodlo“.
Islamisti majú značný vplyv v londýnskom Irackom národnom kongrese, ktorý zastrešuje väčšinu opozičných skupín so sídlom na Západe. Exiloví kresťania preto napísali list americkému prezidentovi Bushovi. Vyjadrili v ňom obavy, že po vojne by sa mohli presadiť islamisti – a s nimi aj horšia ústava, ako terajšia. Hovorí Joseph Jakub:
AUDIO: „V Londýne bol prezentovaný návrh, ktorý má silnejšie referencie na islam, ako súčasná ústava. Ovplyvnili to šiítske a kurdské skupiny. V terajšom znení sa hovorí, že islam je štátne náboženstvo, ale nič viac. Žiadne vety o tom, že šária je zdrojom legislatívy. To vyvoláva obavy“.
Kresťania majú v režime Saddáma Husajna slabé zastúpenie, aj keď sa k nim hlási napríklad vicepremiér Tarík Azíz. Zasiahla ich Husajnova arabizácia aj islamizácia. Už dávno boli však terčom útlaku, napríklad v časoch Osmanskej ríše – Turci voči nim nasmerovali genocídu, podobne ako voči Arménom. Kresťania ale utekali z Iraku aj neskôr, napríklad v čase kurdského povstania (1961) alebo vojny s Iránom (1980 – 1988).
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|