Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       3. apríl 2003 Je najvyšší čas na chladnú hlavu Ivan Štulajter Prieskum, ktorý v pondelok zverejnili francúzske noviny Le Monde, ukázal, že i keď 53 percent Francúzov verí vo víťazstvo amerických a britských jednotiek v Iraku, 33 percent si to neželá. Štvrtina opýtaných dokonca fandí Iraku. Aj táto nebezpečná vlna francúzskeho antiamerikanizmu, ale určite aj záujem Francúzska o politický a ekonomický vplyv v povojnom Iraku a na Blízkom východe, stoja v pozadí zmeny postoja Paríža voči irackej kríze. Šéf francúzskej diplomacie Dominique de Villpein v utorok vyhlásil, že Francúzsko „vo vojne evidentne stojí na strane spojencov, Spojených štátov a Veľkej Británie“. V tomto postoji nie je osamotený. Posun vo francúzskom postoji je badateľný aj v médiách. Niekoľko mesačné nezhody Paríža a Washingtonu okolo riešenia Irackej krízy, za ktorými bolo možné vytušiť globálnejšie mocenské spory, doslova „premokli“ verejnou mienkou na oboch stranách Atlantiku. Americké protifrancúzske nálady a francúzsky antiamerikanizmus sa prejavili pochopiteľne v tóne médií na oboch stranách Atlnatiku. Ten sa pohyboval od serióznych analýz transatlantickej krízy až po urážlivé posmešky. Podľa rešpektovaného franzúzskeho mediálneho kritika Daniela Schneidermanna televízne stanice vo Francúzsku, súkromné aj štátne, vo svojom spravodajstve z vojnových udalostí zdôrazňovali negatívne stránky. „Keď ste prepli z francúzskych kanálov na CNN, kontrast bol pozoruhodný: Akoby to nebola tá istá vojna,“ povedal doslova. Pozorovateľ francúzskej mediálnej scény Schneidermann k tomu dodáva, že štátne televízne stanice do diskusií pozývali najmä analytikov, ktorí boli proti vojne. V jednej z nedeľných diskusných relácií na piatom štátnom televíznom kanále sa takto k americkým operáciám v Iraku vyjadroval parížsky politológ profesor Philippe Golub: Audio: „Prvýkrát od konca 19 storočia Spojené štáty začínajú svoju prvú veľkú periódu expanzie, ktorá je skutočným obnovením ideológie imperializmu.“ Moderátor dodáva, že „neoimperializmu“ a parížsky profesor súhlasí. Audio: „Neoimperializmu, ktorý sa usiluje presadiť americkú politiku silou. Spojené štáty sú od roku 1991 jedinou svetovou superveľmocou a majú faktický monopol na použitie sily.“ Hoci európska historická skúsenosť vníma mocenský monopol jedného štátu ako nebezpečenstvo pre ostatné štáty, označovanie súčasných politických postojov Washingtonu za militantný imperializmus je vulgárnym zjednodušením, ktoré viac ako o súčasnom politickom myslení Ameriky vypovedá o hĺbke transatlantického konfliktu. Vulgarizovanie, zosmiešňovanie a zjednodušovanie postojov takzvanej starej Európy sa totiž objavuje aj v amerických médiách. Ešte jeden príklad, do akých absurdných emocionálnych končín, sa dostáva transatlantická kríza. Redaktor Francúzskeho medzinárodného rádia (RFI) Alain Genistar musel svojich poslucháčov varovať: Audio: „Nenávisť tak ovládla naše mysle, že Saddám je ušetrený protivojnových hesiel, ktoré sú primárne namierené proti Bushovi. Akoby bol tyran Husajn, ktorý vraždil vlastných ľudí, splynoval tisícky kurdských žien a detí, lepšou možnosťou než Bush.“ Ale aj v ďalších francúzskych médiách komentátori šliapli na brzdu a uvedomujú si, že prvou obeťou irackej krízy bola jednota Západu. Hoci primárnu zodpovednosť za „rozglejovanie“ transatlantických vzťahov prisudzujú Bushovej administratíve, ani Paríž podľa nich nie je bez viny. Odmietnutie čierno-bieleho videnia znamená aj vyváženejšie informovanie o vojnových udalostiach. Skutočnosť, že si až 33 percent Francúzov neželá víťazstvo spojencov v Iraku a dokonca, že až štvrtina opýtaných Iraku fandí, ako to vyplýva z prieskumu, ktorý v pondelok zverejnil francúzsky denník Le Monde, hovorí jasnou rečou: Je najvyšší čas na chladnú hlavu. A to na oboch brehoch oceánu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...