Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       3. apríl 2003 Na povojnovej obnove Iraku sa nebudú podieľať len americké firmy Anna Šišková Hoci v Iraku ešte prebieha vojna, vo svete obchodu sa už pár mesiacov rozmýšľa nad tým, do akej miery sa budú na povojnovej obnove zúčastňovať iné, než americké firmy. Ide zmluvy v hodnote niekoľkých miliónov dolárov. Veľký záujem o účasť na obnove majú spoločnosti zo strednej a východnej Európy, krajín, ktoré sa už v minulosti podieľali na výstavbe takmer celej infraštruktúry Iraku, ako napríklad Československo. Ellen Yountová z amerického úradu pre medzinárodný rozvoj – USAID – ktorý poskytuje hospodársku a humanitárnu pomoc po celom svete uviedla, že na povojnovej obnove sa budú zúčastňovať aj neamerické spoločnosti. Hlavnými dodávateľmi obnovy budú americké firmy, ktoré si budú vyberať neamerických subdodávateľov. „Spoločnosti z takzvaného slobodného sveta sa môžu uchádzať o pozície subdodávateľov. Tých vyberajú dodávatelia. Americké zákony Úradu pre medzinárodný rozvoj neumožňujú, aby boli pre nich hlavnými dodávateľmi zahraničné firmy. O zákazky v Iraku už prejavili záujem najmä krajiny, ktoré podporujú Američanmi vedenú vojnu v Iraku. Hovorí opäť Ellen Yountová. „Určite pôjde o členov koalície. Viacerí z nich už oznámili, že sa chcú aktívne podieľať na obnove Iraku. Nechcem ich menovať, pretože nechcem nikoho vynechať.„ Záujem o obnovu Iraku má aj Slovensko, ktoré plánuje Spojeným štátom predložiť zoznam spoločností, ktoré by sa mohli do výstavby krajiny aktívne zapojiť. Na zozname je šesť spoločností, ktoré už v oblasti pôsobili. O konkrétnych ponukách slovenskej strany bude na budúci týždeň so zástupcami americkej vlády rokovať minister hospodárstva Nemcsics. Že pre slovenské firmy existujú reálne šance, naznačil americký minister obchodu Donald Evans, ktorý vo februári počas návštevy Bratislavy konkrétne uviedol, že Washington bude na svojich priateľov, ktorí stáli po jeho boku počas irackej krízy celkom iste myslieť aj v časoch, keď dôjde na obnovu.“ Na opätovnú výstavbu Iraku bude USAID dozerať iba čiastočne. Američania pre tento účel vytvorili Úrad pre obnovu a humanitárnu pomoc, ktorý bude dozerať na povojnovú správu Iraku a ktorý stanoví aj priority obnovy. Kľúčovou otázkou bude rozhodnutie o tom, kto bude spravovať lukratívny ropný priemysel. Irak pred vojnou ťažil dva a pol milióna barelov ropy denne. Po príslušných investíciách by však už o pár rokov mohol ťažiť takmer 10 miliónov barelov ropy denne, na úrovni Saudskej Arábie,k najväčšieho svetového producenta ropy. Francúzsko a Rusko, ktoré majú dlhodobé obchodné záujmy v Iraku sa obávajú, že budú z rozhodovania o obnove tejto krajiny vylúčené. Rusko už oznámilo, že bez ohľadu na výsledok vojny bude považovať existujúce kontrakty s Irakom za platné. Na Spojené štáty bude iste vyvíjaný tlak. Podľa niektorých pozorovateľov existuje možnosť, že výmenou za účasť na povojnovej obnove poskytnú mierové sily pre Irak. O týchto možnostiach sa však zatiaľ oficiálne nediskutuje. V každom prípade sa očakáva, že najviac za obnovu Iraku zaplatia Američania. Americký kongres má tento mesiac rokovať o vyčlenení 75 miliárd dolárov výlučne pre Irak – hoci treba dodať, že viac ako polovica tejto sumy pôjde na zaplatenie priamych nákladov vojny. Kongres dal tento týždeň predbežný súhlas s vytvorením špeciálneho fondu v hodnote dve a pol miliardy dolárov na obnovu krajiny. Treba povedať, že Američania už v tejto oblasti prijali konkrétne kroky. Niekoľko amerických, nie zahraničných, firiem sa už zúčastňuje konkurzu na zákazku v hodnote viac ako jeden a pol miliardy dolárov. Washington už jeden konkurz rozhodol. Zákazku dal subdodávateľovi amerického gigantu Halliburton, ktorý bude mať na starosti obnovu časti irackej ropnej infraštruktúry. Rozhodnutie vyvolalo kontroverzie najmä preto, že na čele firmy stál sedem rokov viceprezident Dick Cheney. Hulliburgon neskôr oznámil, že má záujem o pozíciu subdodávateľa, súťaže o hlavného dodávateľa sa však kvôli kontroverziám vzdal. Je však viac ako zrejmé, že zatiaľ čo v Iraku ešte prebiehajú boje, to isté sa deje na poli obchodných záujmov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...