Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       3. apríl 2003 Colin Powell kandidátskym krajinám: "Našu vďaku pocítite aj materiálne" Milan Žitný Minister zahraničných vecí USA Colin Powell sa dnes ráno v Bruseli krátko stretol s veľvyslancami desiatich kandidátskych krajín NATO, vrátane Slovenska. Poďakoval im za ich postoje, pochopenie a podporu, ktorú vyjadrili Američanom v irackej kríze. Nasledujúcu poznámku k téme pripravil Milan Žitný. Podľa diplomatických zdrojov šéf diplomacie Spojených štátov amerických Colin Powell poďakoval desiatim kandidátskym krajinám na členstvo v NATO slovami, že USA nikdy nezabudnú na podporu, ktorú im poskytli štáty tzv. Viľniuskej desiatky v irackej kríze. Prejavy vďaky sa majú v blízkej budúcnosti začať realizovať aj v materiálnej podobe. Americká administratíva zároveň zdôrazňuje, že si je vedomá, v akých zložitých a ťažkých vnútropolitických podmienkach sa podpora a postoje krajín V-10 rodili. V slovenskom prípade ide v prvom rade o komplikácie vo vládnej koalícii, kde kresťanskí demokrati mali vnútorný problém zaujať k požiadavkám USA a k otázke nasadenia vojenských jednotiek v Iraku jednoznačné podporné stanovisko. V druhom rade to boli opozičné parlamentné subjekty - Smer a KSS, ktoré sa postavili striktne proti vládnemu návrhu na uznesenie parlamentu k irackej téme. Vnútropolitické pomery na Slovensku však už nie sú dnes komplikované do takej miery, že by bránili vláde realizovať strategický zámer jej zahraničnopolitického programu, ktorým je pokračovanie a neoslabovanie transatlantickej spolupráce. Strategické partnerstvo s USA považujú za kľúčové aj ostatné krajiny V-10, čo v konečnom dôsledku pomáha týmto štátom aj v lepšej pozícii v zjednocujúcej sa Európe. Začiatkom marca rumunský premiér Adrian Nastase počas návštevy Bratislavy adresoval tým krajinám Európskej únie, ktoré rozhorčila jednoznačná podpora kandidátov na členstvo požiadavkám Spojeným štátom, upozornenie, že budúci členovia únie sa cítia byť v politickom dialógu o budúcej Európe rovnocennými partnermi a nedajú sa vytlačiť z priestoru, kde sú aj ich legitímne záujmy. Postoj rumunského premiéra sa dá v rôznych podobách nájsť vo vyjadreniach aj ostatných kandidátov, vrátane Slovenska. Podpora Spojeným štátom pomáha kandidátom budovať si pozíciu v rozšírenej Európe do značnej miery aj práve vďaka tomuto strategickému transatlantickému spojenectvu. Európska únia nebude môcť tento faktor prehliadať, naviac keď vidí, že kandidátske štáty veľmi intenzívne koordinujú v posledných troch rokoch svoje kroky v rokovaniach tak s EÚ, ako i s NATO. Predstava, že raz môžu byť noví členovia či uchádzači o členstvo v NATO prítomní aj pri politickej a ekonomickej obnove Iraku, sa na začiatku procesu integrácie nemohla objaviť v hlavách stredo- a východeurópskych stratégov, keďže nikto vtedy nemal ani tušenia, ako sa bude vyvíjať situácia v medzinárodnej politike o niekoľko rokov neskôr. Tým, že všetci aktívni uchádzači o členstvo v NATO prešli v posledných rokoch tvrdou školou budovania a v mnohých prípadoch, vrátane Slovenska, aj obrany demokracií v domácich politických zápasoch, naviac so skúsenosťami z vlastných diktatúr v minulosti, dokázali sa pozrieť na problém a hrozby režimu v Iraku oveľa realistickejšie a zodpovednejšie, než mnohé, oveľa staršie európske demokratické štáty. Určitou satisfakciou za túto neplánovanú, skôr intuitívnu prezieravosť "novej" Európy bude aj jej účasť na obnove Iraku, čo istá časť Európy kvituje iba s ťažko skrývanou nespokojnosťu. Keby však kandidáti pasívne a pokorne čakali na rozhodnutia "starej" Európy, stále by iba hľadali - ale sotva našli tak skoro - vlastné sebavedomie a suverénnosť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...