Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       8. apríl 2003 Transatlantické vzťahy po vojne v Iraku Miroslav Neoveský Diplomatické ťahanice v OSN pred začatím vojenských operácií v Iraku celkom isto poznačili transatlantické vzťahy, osobitne tie, s kedysi tradičnými spojencami Ameriky. Ako sa budú tieto vzťahy vyvíjať po skončení konfliktu v Iraku, to je námetom príspevku, ktorý s použitím materiálov washingtonského spravodajcu Slobodnej Európy pripravil Miroslav Neoveský. Koniec vojny v Iraku je zrejme v dohľade a s ním sa tiež natíska otázka, ako sa to odrazí na transatlantických vzťahoch, osobitne pri riešení povojnovej správy a obnovy Iraku. Francúzsko, Nemecko a Rusko už povedali, že si želajú, aby hlavná úloha pripadla Organizácii spojených národov. Paríž už tiež pohrozil, že bude vetovať každú rezolúciu, ktorá by schválila americkú správu v povojnovom Iraku. Washington medzičasom naznačil, že hoci preferuje istú rolu OSN, tak má v úmysle, aby vojenská správa spojencov riadila Irak, dokiaľ bezpečnosť krajiny nebude na takom stupni, aby moc mohla prevziať reprezentatívna iracká vláda. Americký prezident George Bush to dnes na spoločnej tlačovej konferencii s britským premiérom formuloval nasledovne: AUDIO „Obnova Iraku si bude vyžadovať podporu a odborné kapacity medzinárodnej pospolitosti. Zaviazali sme sa spolupracovať s medzinárodnými ustanovizňami, vrátane Spojených národov.“ Z tejto jasnej odlišnosti názorov a postojov Nile Gardiner , expert washingtonskej ustanovizne „Heritage Foundation“ vyvodzuje: AUDIO „Myslím si, že smerujeme k ďalšej veľkej transatlantickej roztržke v otázke OSN. Neviem si predstaviť, žeby Bushova administratíva ustúpila v základnej otázke: Kto bude riadiť povojnový Irak?“ Ak si Francúzsko, Nemecko a Rusko naozaj želajú vyhladenie naštrbených vzťahov s Amerikou, tak by sa podľa Nilea Gardinera mali radšej zdržať zaujatia tvrdých postojov. Expertom na washingtonskom Inštitúte pre blízkovýchodné štúdie je profesor politológie na Michiganskej Univerzite, Raymond Tanter. Domnieva sa, že sa nájde spôsob, ako postupne zahrnúť do veci Spojené národy, NATO a Európsku úniu, založený na princípe prednosti pre „koalíciu ochotných“ aspoň v počiatočnej fáze. Niektorí experti sa domnievajú, že Washington bude súhlasiť s tým, že si udrží vojenskú správu a ako hlavný poradca pri vytváraní irackej dočasnej vlády by mohla pôsobiť Organizácia spojených národov, čo by mohlo uspokojiť aj niektorých spojencov na druhom brehu Atlantiku. Očakávania, že sa americko-európske vzťahy vrátia do „normálu“ považujú mnohí experti za príliš optimistické. Patrí medzi nich aj už citovaný Nile Gardiner, pôvodom z Veľkej Británie, ktorý si myslí, že roztržka okolo Iraku spôsobila trvalé škody transatlantickému spojenectvu aké sme poznali posledných päť desaťročí, najmä vo vzťahoch s Francúzskom a Nemeckom. [ O.C. : K tomu Nile Gardinerz washingtonského Heritage Foundation okrem iného mienil: AUDIO „Myslím si, že v nadchádzajúcich rokoch budú hrať Spojené štáty v Európe oveľa agresívnejšiu úlohu. Spolu s Veľkou Britániou sa sústredia okolo tých štátov, ktoré Ameriku podporili vo vojne v Iraku. Domnievam sa, že Spojené štáty začnú oponovať konceptu vytvorenia európskeho superštátu, ktorý tak milujú francúzski a nemeckí plánovači.“ Pravda, vojna v Iraku sa ešte neskončila a tak mnohí varujú, že takéto úvahy sú zatiaľ príliš predčasné.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...