Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       8. apríl 2003 Je za vojnou v Iraku ropa? Daniel Raus Sú za vojnou v Iraku bezpečnostné otázky alebo ropné náleziská? Táto otázka sa v posledných dňoch ozýva čoraz častejšie. Blíži sa totiž povojnová obnova Iraku a s ňou aj lukratívne zákazky pre zahraničné firmy. Ako ale konštatuje Daniel Raus zo Slobodnej Európy, s ropou to nebude také jednoduché. V súvislosti s vojnou v Iraku sa často hovorí o rope. Kritici Washingtonu vyhlasujú, že prezident Bush síce hovorí o potrebe odzbrojiť Irak a oslobodiť jeho obyvateľov, v skutočnosti mu ale ide o ropu. Veď nie nadarmo prišiel z Texasu a stoja za ním ropné spoločnosti. A je všeobecne známe, že Irak má druhé najväčšie zásoby na svete. Veci vyzerajú ale trocha triezvejšie, keď sa začnú hodnotiť naozajstné fakty. Z obchodného hľadiska by bola vojna mimoriadne zlou investíciou, ktorej návratnosť by bola nielen dlhá, ale aj otázna. Iracký ťažobný priemysel je v katastrofálnom stave a bude si vyžadovať obrovské investície. Manušer Takin z londýnskeho Centra pre globálne energetické štúdie tvrdí, že budú potrebné zrejme až 3 miliardy dolárov: AUDIO: „Oprava všetkých zariadení a návrat k normálu bude trvať najmenej 2 roky – teda kým sa bude ťažiť 3 a pol milióna barelov denne. Toľko produkoval Irak pred vojnou s Iránom“. Dodajme, že terajšia produkcia je o milión barelov nižšia, čo stačí iba na údržbu zariadení a program OSN „Ropa za potraviny“. Ako dodáva Dr.Takin, bude teda potrebné prilákať zahraničný kapitál, a ten nepríde skôr, ako bude zaručená stabilita bezpečnostná, hospodárska, a predovšetkým politická. AUDIO: „K technickým problémom a obmedzeniam pribudne potreba dostatočnej legitimity novej vlády“. Potenciál krajiny je teda obrovský, ale situácia zložitá. Experti očakávajú, že až o 10 rokov by mohla denná produkcia zvýšiť na optimálnych 6 alebo 7 miliónov barelov, čo by pokrylo náklady na vojnu a obnovu krajiny. Objaví sa ale iný problém. Irak je zakladajúcim členom Organizácie krajín, vyvážajúcich ropu (OPEC), a tie sa zrejme vehementne postavia proti radikálnemu zvýšeniu ťažby z jeho strany – bolo by to totiž na ich úkor. Je teda možné, že Irak by musel z OPECu vystúpiť. V takom prípade by sa ale mohli dramaticky znížiť ceny ropy na svetových trhoch a celá kalkulácia je opäť spochybnená. Dr.Takin podčiarkuje aj to, že svet zrejme nečaká žiadne závratné oživenie: AUDIO: „Keď sa pozriete na rozvinuté krajiny, Japonsko, Ameriku a Európu, väčšina ľudí neočakáva veľký rast. Bude nízky, ak nepríde dokonca recesia“. V súčasnosti prebiehajú diskusie o povojnovej správe Iraku. Okrem iného ide samozrejme aj o ropu. Najmä Francúzsko a Nemecko žiadajú správu OSN. Hovoria pritom o domácej vláde, ktorej potrebu podčiarkol nemecký kancelár Gerhard Schroeder: AUDIO: „Iračania musia rozhodnúť o svojej budúcnosti. Práva tamojších obyvateľov sa musia garantovať. Ropa a prírodné zdroje musia zostať pod kontrolou obyvateľov Iraku“. S tým súhlasia aj Washington a Londýn. Dodajme, že Saddám Husajn po sebe zanechá obrovské dlhy Iraku vo výške 100 miliárd dolárov – a tie sa tiež budú musieť z niečoho splatiť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...